V tejto časti sa budeme venovať najväčšiemu počtu razených mincí počas vlády Leopolda I. v Bratislavskej mincovni, a to trojgrajciarom alebo grošom. Georgius Cetto razil v Bratislave trojgraciare len v roku 1675. Poznám sedem typov razidiel tohto trojgrajciara, pričom väčšina má v líci na konci opisu malý krížik alebo hviezdičku viď. obr. č. 1. Výnimku tvorí trojgrajciar na obr. č.2, kde je vyobrazený ornament, ktorý je častejšie používaný najmä pri minciach vyšších nominálov.

Mincový majster Georgius Lippai trojgrajciare nerazil.

Christoph Sigmund Hunger razil trojgrajciare nepretržite v rokoch 1695-1699. Tak aspoň udáva všetka dostupná literatúra. Preto ma prekvapila minca vyobrazená v katalógu firmy Lanz číslo 122 pod položkou 635 - kde je udaný ročník 1694. Vyobrazená minca vykazuje takmer všetky znaky bratislavských mincí - napr. rozdelený letopočet 16-94, opisy na líci aj rube mince, ale chýba mi značka bratislavskej mincovne C-H. Túto mincu som v rukách nedržal - a poznám ju len z vyobrazenia v tomto katalógu.

Pre trojgiarciare letopočtu 1695 je typické použitie len jednoduchého štítku s uhorským erbom na rubovej strane mincí ( chýbajú iniciály mincového majstra ). Celkovo poznám šesť typov razidiel tohto ročníka. Pre ilustráciu uvádzam mincu na obr. č. 3.

Trojgrajciare ročníka 1696 ( štyri páry razidiel ) sú tiež bez iniciálok mincového majstra, ale ostatné už tieto majú ( trinásť párov razidiel ). Zaujímavá je chyba v opise lícnej strany na obr. č.4, kde je namiesto písmena R len písmeno P ( ako skratka titulu ROMANORUM IMPERATOR ). Na obr. č. 4 je typ s jedným štítkom a na obr. č. 5 s tromi.

Najväčší počet trojgrajciarov sa v Bratislave vyrazil v roku 1697. Táto minca patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce bratislavské mince na numizmatickom trhu. Bodaj by aj nie, keď ku dňu keď píšem tento článok už poznám minimálne štyridsať párov razidiel. Je známe množstvo variant mince s týmto ročníkom a na ukážku uvádzam:

  • obr. č. 6 - minca má v mene cisára písmeno U v - LEOPOLDUS - tento nápis majú tri páry razidiel, na tejto minci je aj hodnotový štítok vložený medzi písmená G. a .H na líci
  • obr. č. 7 - minca má v mene cisára písmeno V v - LEOPOLDVS - tento nápis má spolu tridsaťsedem párov razidiel, na tejto minci je zaujímavé, že v lícnej strane opisu sa nepoužili žiadne interpunkčné znamienka
  • obr. č.8 - v portréte cisára sú zvýraznené ústa s bradou ( možno chyba v razidle ), na rube mince chýba dieťaťu svätožiara

Keďže nie je možné vyobraziť všetky typy mincí, uvediem aspoň rozlišovacie znaky na lícnej strane :

  • umiestnenie hodnotového štítka v opise - vyskytuje sa za týmito písmenami S,A,G
  • počet bodiek alebo malých krížikov na konci opisu ( jeden alebo tri )

Na rubovej strane sú to najmä tieto znaky:

  • dieťa má, alebo nemá svätožiaru
  • počet bodiek alebo malých krížikov za nápisom PATRONA ( žiadny, jeden alebo tri )
  • počet bodiek alebo malých krížikov pred nápisom HVNGARIAE ( žiadny alebo jeden )
  • na rube mince sa nachádzajú plamene okolo madony, tieto sa dajú rozdeliť na štyri sektory, 1. medzi písmenom C a hlavou madony, 2. medzi hlavou dieťaťa a písmenom H, 3. medzi písmenom H a uhorským znakom v trojitom štítku, 4. medzi uhorským znakom v trojitom štítku a písmenom C - podľa počtu plameňov v jednotlivých sektoroch sa dajú rozlišovať jednotlivé razidlá - ako príklad uvádzam mince na obr. č. 9 a 10. - minca č. 9 má v jednotlivých sektoroch tieto počty plameňov 3,2,3,3 a minca č. 10 tieto počty plameňov - 3,3,4,4 - mince majú aj iné odlišovacie znaky ako napríklad tvar hodnotového štítka, tvar stuhy vo vlasoch cisára, umiestnenie rádu zlatého rúna na prsiach cisára, na rubovej strane je to napríklad tvar svätožiary dieťaťa, ale takýchto rozdielov medzi týmito mincami by sa našlo pomerne veľa, avšak ťažko sa popisujú. Pre presné určenie razidiel pri zhode podľa predchádzajúcich piatich bodov stačí udať počet plameňov okolo madony v jednotlivých sektoroch.

Tieto rozlišovacie znaky sa dajú použiť pri rozlišovaní razidiel 1., 3., 6. a 15. grajciarových bratislavských mincí Leopolda I. Pre razidlá mincí z iných mincovní tohto panovníka sa všetky nedajú použiť ( nie sú totiž univerzálne ).

Z trojgrajciarov ročníku 1698 poznám minimálne 28 párov razidiel, na rozdiel od Nechanického, viď. literatúra č.2, kde udáva tri drobné varianty s rozdeleným letopočtom 16-98 ( lit. č.2 str. 115) a jednu s rozdeleným letopočtom 169-8 t.j. spolu štyri páry razidiel. Pre ilustráciu uvádzam len niektoré:
obr.č.11 - hodnotový štítok je za písmenom R lícneho opisu
obr.č.12 - hodnotový štítok je za písmenom I lícneho opisu
obr.č.13 - hodnotový štítok je za písmenom S lícneho opisu
obr.č.14 - hodnotový štítok je za písmenom S lícneho opisu, ale v opise mena cisára je chyba - LEOPLDVS, v portréte cisára je pásik z kovu materiálu mince akoby v razidle bola nejaká ryha - videl som už štyri mince z tohto páru razidiel, ale toto sa vyskytovalo na všetkých a sprievodným znakom je nedostatok materiálu na rube mince, čo spôsobuje nekvalitný obraz rubovej strany mince
obr.č.15 - hodnotový štítok je za písmenom A lícneho opisu
obr.č.16 - hodnotový štítok je za písmenom G lícneho opisu, vyobrazená minca má nepravidelný tvar, je väčšia, pravdepodobne bola len vystrihnutá nožnicami

Posledným ročníkom razby trojgrajciarov v Bratislave je rok 1699, z ktorého je známych minimálne 24 párov razidiel. Na ukážku len tieto štyri mince :
obr.č.17 - hodnotový štítok je za písmenom R lícneho opisu
obr.č.18 - hodnotový štítok je za písmenom I lícneho opisu , na konci opisu je hviezdička
obr.č.19 - hodnotový štítok je za písmenom A lícneho opisu , na konci opisu je kvet medzi dvomi bodkami
obr.č.20 - hodnotový štítok je za písmenom A lícneho opisu, na konci opisu sú štyri bodky

V závere treba podotknúť, že z dostupnej literatúry nie je možné zistiť presný počet v Bratislave používaných razidiel. Archív bratislavskej mincovne vyhorel pri veľkom požiari v podhradí Bratislavy počas vlády Jozefa I. a obsah archívu viedenskej mincovne ( alebo komory) , ktorý možno obsahuje údaje o počte razidiel doteraz z tohto hľadiska nebol preskúmaný. Doposiaľ boli publikované z obdobia vlády Leopolda I. len niektoré počty razidiel z českých a slieskych mincovní - urobili tak Čermák a Skrbek v diele Mince království Českého za panování rodu Habsburského od roku 1526, Pardubice 1891-1913 a slieskych mincovní od Hugo Freihern von Saurma - Jeltsch v diele Schlesische Műnzen und Medailen, Breslau 1883. Aj keď autori oboch diel získavali údaje na rôznych miestach ( Čermák a Skrbek vo Viedni) a Saurma - Jeltsch v slieskych mincovniach, ich počty razidiel pre jednotlivé mince sa zhodujú. Toto však nerešpektovali ostatní autori a tí si udávajú svoje počty razidiel. Pre uhorské mincovne, tým aj bratislavskú, podobné údaje nie sú k dispozícií. Podľa počtu razidiel, ktoré doteraz poznám, boli razené v Bratislave pomerne veľké množstvá mincí, avšak ich výskyt na numizmatickom trhu tomu nezodpovedá. Je to spôsobené najmä tým, že vyrazené mince boli hlavne určené na vyplácanie žoldu pre vojsko bojujúce proti Osmanskej ríši - títo žoldnieri boli cudzinci ( nepochádzali z Uhorska - časť bola okupovaná Osmanskou ríšou a na území, ktoré nebolo okupované boli bojaschopní muži posádkami hradov, ktoré sa bránili nájazdom Turkov ). Žoldnieri ( ak vojnu prežili ) si svoj žold zobrali domov ( prevažne na územie dnešného Nemecka ) , kde mince boli vymenené za miestne obeživo a skončili ako mincový pagament - boli roztavené a ich materiál použitý na výrobu iných mincí. Do obehu sa tak dostali len mince, ktorými mincovňa platila za dodávky surovín potrebných na výrobu mincí, mzdy pracovníkov mincovne a to čo žoldnieri utratili na území Uhorska.

Použitá literatúra :
č.1 - Helmut Jungwirth - Corpus nummorum austriacorum (CNA), band V. (1657-1740), Kunsthistorische Museum Wien 1975
č.2 - Zdenek Nechanický - Mincovnictví Leopolda I. 1657-1705, Česká numismatiská společnost Hradec Králové 1991
Ďalšia literatúra je uvedená priamo v texte.

Prejsť na prvú časť článku
Prejsť na tretiu časť článku

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20