Šesťgrajciare začal raziť Georgius Cetto v roku 1675 - pozná štyri razidlá tohto ročníka, na ukážku na obr. č.1, čo je však zaujímavé lícne razidlo bol použité aj v roku 1676 obr.č.2.

Najväčší počet šesťgrajciarov bol vyrazený v tomto roku - minimálne sa razilo sedemnástimi pármi razidiel . Zaujímavosťou je aj minca vyobrazená na obr. č.3, kde rubová strana je oproti lícnej pootočená o 180˚ ( toto je spôsobené vložením kolkov do valcov pri razbe pootočením o 180˚ oproti sebe, a keďže v tejto polohe boli zafixované, všetky mince z tohto páru razidiel boli takto razené ).

Georgius Lippai razil v Bratislave len šesťgrajciare a aj to len v malom množstve v roku 1684 z dvoch razidiel ( obr. č. 4 a 5 ) a v roku 1685 len z jedného razidla ( obr. č. 6). Preto sú jeho mince pomerne vzácne.

Razba päťnásťgrajciarov bola pravdepodobne skúšobne uskutočnená v roku 1673. Dokazuje to päťnásťgrajciar vyobrazený v katalógu firmy H.D.Rauch číslo 79 položka D385 (obr.č.7) - keďže v tomto roku sa päťnásťgrajciare oficiálne v monarchii nerazili ( lit.č.3 Prägetabelle str. 26 ) - ostatné päťnásťgrajciare s týmto ročníkom boli roztavené ak vôbec boli vyrazené.
Georgius Cetto oficiálne začal razbu päťnásťgrajciarov v roku 1674 ( lit. č.3 udáva päťtnásť párov razidiel, ja ich poznám sedemnásť ( tie, ktoré táto literatúra nepozná sú na obr. č. 8 a 9).

Ročník 1675 bol razený minimálne z desiatich razidiel , pričom minca na obr. č. 10 v literatúre nie je vyobrazená. Zaujímavosťou je, že mince boli razené aj z prasknutých razidiel ako to dokazuje rub mince na obr. č. 12, na obr. č. 11 je vyobrazená tá istá minca vyrazená ešte pred prasknutím razidla.

Päťnásťgrajciare ročníka 1676 boli razené len zo štyroch razidiel - ukážka minca na obr. č. 13.
V Bratislave bolo počas rokov 1674 -76 celkovo vyrazených 2 807 504 kusov päťnásťgrajciarov ako to udáva tabuľka na str. č. 16 lit. č.3. Keďže tento počet je tretí najväčší po Viedni a Kremnici, kde však päťnásťgrajciare razili vo väčšom časovom rozpätí ( 1659 - 1680) nevylučujem ani existenciu ďalších párov razidiel.

Ďalšie päťnásťgrajciare razil až Christoph Sigmund Hunger a to a rokoch 1695 a 1696. V roku 1695 boli pravdepodobne použité len dva páry razidiel ( ukážka obr. č. 14 ). Pre rok 1696 literatúra č.3 udáva osem párov razidiel, ja ich poznám minimálne štrnásť ( dve z tých čo táto literatúra nepozná sú vyobrazené na obr. č. 15 a 16 ). Zaujímavou razbou je päťnásťgrajciar razený v Kremnici so značkami bratislavského mincového majstra Christopha Sigmunda Hungera a kremnickou značkou K-B vyobrazeného v lit. č.3. ako KB96.2.1 na str. č. 292, ktorý bol dražený aj na aukcii firmy Pannoniaterra č.18 položka 494.

Najväčším nominálom razeným zo striebra bol toliar v roku 1697 - avšak podľa počtu zachovaných kusov išlo pravdepodobne len o skúšobnú razbu.

Zo zlata boli razené tieto nominály - 1/3 dukátu v roku 1675, dukáty v rokoch 1675,96 a 99 a päťdukát 1675. Počty vyrazených kusov však boli pomerne nízke ako to dokazuje ich výskyt v múzeách a zahraničných aukciách. Päťdukát je možno vidieť v Múzeu mincí a medailí v Kremnici ( ten istý exemplár je možné nájsť aj vo farebnej obrazovej prílohe knihy od Jozefa Hlinku Bratislavská mincovňa, Obzor, Bratislava 1982 ). Na obr. č.17 je vyobrazený dukát letopočtu 1696.

Prejsť na prvú časť článku
Prejsť na druhú časť článku

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17