Krištof Füssel je osobnosťou, ktorá je iste známa každému, kto sa zaujíma o dejiny výtvarného umenia. Bol to "rezač želiez", ktorý pôsobil v kremnickej mincovni v 16. storočí. Popri vyhotovovaní razidiel k minciam sa aktívne venoval aj - vo vtedajšej dobe novému umeleckému smeru - tvorbe medailí. Je vlastne najstarším podľa mena známym medailérom z územia bývalého Uhorska. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj fakt, že sa po ňom zachovalo množstvo medailí s osobitým autorským rukopisom, môžme ho pokladať za zakladateľa kremnickej medailérskej školy, a teda aj slovenského, resp. uhorského medailérstva. Krištof Füssel bol medailérom tvoriacim v duchu princípov renesancie a vytvoril viacero panovníckych a biblických medailí. O jeho živote sa nezachovalo veľa údajov, predsa je však z nich možné zostaviť aspoň jeho rámcovú biografiu.

Momentálne sa zdá veľmi pravdepodobné, že Krištof Füssel pochádzal priamo z Kremnice. Už v daňovom súpise z rokov 1442-1443 sa totiž spomína istý Hans Fuesl, ktorý mohol byť Krištofovým predkom. Hansovi Füsslovi patril v uvedených rokoch dom v štvrti zvanej Starý komorský dvor (Im alden kamerhoff), ktorá sa rozprestierala v severnej časti mesta pod vrchom Revolta. Ako spolumajiteľ domu sa v súpise uvádza Kristián Scheider. Mimochodom, v dome mal sídlo okrem toho výčap, ktorý viedla nemenovaná krčmárka. Všetci spolu platili za dom daň 1 zlatý. (1)

Krištof Füssel sa prvýkrát písomne spomína v roku 1543. 28. septembra tohto roku bol do kuriálneho protokolu mesta Kremnice urobený zápis, ktorý dokladá, že Füssel v tom čase pôsobil v kremnickej mincovni ako rytec (eysenschneyder). Vysoké postavenie však Füssel nedosiahol iba v rámci mincovne, ako hodnostár sa prepracoval aj do mestskej samosprávy. V roku 1546 sa v kremnickej mestskej knihe uvádza ako prísažný mesta, pričom ako člen mestskej rady v nej figuroval na jedenástom mieste. (2) V priebehu rokov zastával v rade rôzne posty a bol viackrát aj samotným richtárom. Najstaršia zmienka o Füsslovi pochádza, ako bolo vyššie uvedené, z roku 1543. Viacerí historici sa však zhodli na tom, že v mincovni musel pracovať už dlhšie predtým. Jozef Hlinka predpokladá, že do služieb eráru vstúpil už niekedy na začiatku 20. rokov 16. storočia, pričom istý čas mohol byť pomocníkom - žiakom niektorého z rytcov. (3) Jeho predpoklad síce nemožno dokázať, ale na to, že Füssel pôsobil v mincovni už 20. - 30. rokoch uvedeného storočia, poukazujú medailérske diela, ktoré pochádzajú z uvedeného obdobia a na základe analýzy boli pripísané práve Füsslovi. V tejto spojitosti, by sme tak o angažovaní sa tohto rytca v mincovni mohli hovoriť v období po roku 1526, resp. od roku 1530. (4)

V rámci mestskej samosprávy bol Krištof Füssel aktívny od polovice 40. rokov 16. storočia. Kremnický historik Michal Matunák vyslovil domnienku, že v roku 1546 bol Füssel nielen členom mestskej rady, ale mohol byť zároveň tiež kostolným inšpektorom, pretože sa spomína pri inventarizácii hnuteľného majetku kostola sv. Kataríny na Mestskom hrade v Kremnici. (5) V rámci mestskej rady zastával Füssel viaceré posty. V roku 1559 sa uvádza ako prvý prísažný a v rokoch 1547, 1554, 1558 a 1560 ako richtár. (6)

Prelomovú vedeckú štúdiu o kremnických renesančných medailéroch uverejnil v roku 1929 český historik Viktor Katz. Opierajúc sa o ústne informácie spomenutého Michala Matunáka uviedol vo svojej práci viaceré zaujímavé údaje o živote Krištofa Füssla. Členom kremnickej mestskej rady bol tak Füssel okrem uvedených rokov aj v rokoch 1548, 1549, 1555 - 1557 a 1561. Medzi rokmi 1550 - 1553 údajne nejaký čas pôsobil aj mimo Kremnice. (7) V spojitosti s pôsobením v mincovni je známe, že jeho týždenný plat činil 4 zlaté. Podľa údaju z pamätnej knihy Dvorskej komory vo Viedni zas vieme, že v roku 1553 mu bola na vlastnú žiadosť okrem stáleho platu priznaná aj doživotná ročná provízia 100 uhorských zlatých, čo potvrdil samotný panovník Ferdinand I. 27. novembra uvedeného roku. Mimo 100 zlatých dostal takisto ďalších 32 zlatých, a to na vyhotovenie honosného čestného odevu. Krištof Füssel ako súkromná osoba bol veľmi aktívny v banskom priemysle. Bol ťažiarom a vlastnil v Kremnici banské polia, mlyny a stupy. Na financovanie osobných a podnikateľských potrieb mu slúži vlastný kapitál, no viackrát si financie požičal aj od kráľovskej komory. Z roku 1558 pochádza doklad, z ktorého vyplýva, že mu erár poskytol pôžičku vo výške 200 zlatých. Füssel adresoval v uvedenom roku komore žiadosť, ktorou ju žiadal o predĺženie lehoty splatnosti dlhu. V nasledujúcich dvoch rokoch, teda rokoch 1559 a 1560 požiadal zas komoru o pôžičku 35 hrivien striebra, a to na financovanie výbavy svojej dcéry. Do zástavy za to eráru ponúkal svoje ťažiarske podiely. Táto informácia nás privádza k rodine Krištofa Füssla. Jeho manželka sa volala Katarína. V roku 1570 nariadil arciknieža Karol Dolnorakúskej komore, aby jej, už ako vdove, vyplatila sumu 40 zlatých. (8)

Krištof a Katarína mali spolu 7 detí, ktoré sa dožili dospelého veku. Uvádzajú sa v dokumentoch týkajúcich sa dedičstva po Krištofovi Füsslovi. Boli to dcéry Katarína, Alžbeta, Sára, Margaréta a Anna a synovia Hans a Krištof. Prvý zo synov bol kráľovským urburárom a zomrel v roku 1605, druhý pôsobil v mincovni ako odlučovač a zomrel v roku 1611. (9)

Medailér Krištof Füssel tvoril medaily (jeho najmladšia datovaná medaila pochádza z roku 1557) a bol aktívny v mestskej administratíve až celkom do svojej smrti. Zomrel v Kremnici 28. augusta 1561. Podľa testamentu pozostával jeho majetok z domu a banských zariadení a mal hodnotu 4720. zlatých. Pripadnúť mal synom, ktorí mali vyplatiť svoje sestry. Ak by tie nesúhlasili s vyplatením, mal sa majetok predať a zisk rozdeliť medzi všetkých súrodencov. (10) Deti sa však nevedeli dohodnúť na prerozdelení majetku. Svedčí o tom dokument z augusta roku 1574, ktorý sa zachoval v štátnom archíve v Kremnici. Ide o odpis rozhodnutia kremnickej mestskej rady o deľbe Füsslovho majetku medzi dedičov. Teda ani 13 rokov po jeho smrti neboli jeho dedičské záležitosti plne vysporiadané. V auguste 1574 teda vykonali richtár a prísažní mesta Kremnice, a to na súdnu žiadosť Füsslových dcér, súpis ním zanechaného majetku. Za spoluúčasti banských úradníkov bol jeho majetok pozostávajúci z domu, hospodárstva, lúk, banských mlynov a ďalších zariadení (s výnimkou banských polí, domáceho zariadenia a stúp na Schüllersbergu) a nachádzajúci sa v Novej doline ohodnotený na 4027 zlatých. Rozhodnuté bolo, že Füsslovi synovia Hans a Krištof ako mužskí potomkovia majú plné právo na otcov majetok. Povinní boli však svoje sestry Katarínu, Alžbetu, Sáru, Margarétu a Annu vyplatiť, a to v lehote do štyroch týždňov. (11) Z uvedeného vyplýva, že Krištof Füssel býval v Kremnici v Novej doline, nie ako sa príležitostne uvádza v dome č. 16 na námestí. Dom na hlavnom námestí sa dostal do vlastníctva jeho rodiny až koncom 16. storočia. Medzi rokmi 1593 až 1601 patril dom jeho synovi Krištofovi. Ten ho v roku 1601 vymenil s Valentínom Puffom za dom č. 27 (staré v literatúre zaužívané číslovanie). (12)

Krištof Füssel bol po smrti pochovaný ako významný mešťan vo farskom kostole na námestí v Kremnici. Kostolu testamentárne odkázal krstiteľnicu z ružového mramoru, ktorá bola po asanovaní tohto kostola (1880) prenesená v roku 1886 do Kostola sv. Kataríny na kremnickom Mestskom hrade(v tom období bol na ňu vyhotovený nový vrchnák) (13), kde ju možno obdivovať doteraz. Na krstiteľnici je vysekaný latinský text: CHRISTOPHORVS FVESSEL POST SE HAEC MONVMENTA RELIQVIT DVM SIBI POSTREMVM VIDIT ADESSE DIEM VRBI HVIC SERVIVIT DVM MVNERE FVNGITVR AEQVI IVDICIS ADDICTVS CAESARIS OFFICYS TESTATOR/SCIVIT SACRVM QVAE DANTVR AD VSVM MERCEDEM CERTE QVONDAM HABITVRA(M) SVAM.OBYT ANNO DOMINI MDLXI DIE VERO XXVIII MENSIS AVGVSTI IOANNIS SAPHOY AEDILIS DIVI STEFHANI/ECCLESIAE VIENNAE FECIT, čo vo voľnom preklade do slovenčiny znamená: Krištof Füssel zanechal po sebe túto pamiatku, vo chvíli keď videl prichádzať svoj posledný deň, slúžil tomuto mestu zastávajúc úrad spravodlivého richtára, ako aj cisárskym úradom ako oddaný služobník, poznal sviatosť, ktorá mu má byť na úžitok ako jeho budúci príbytok, zomrel roku Pána 1561 28. dňa mesiaca augusta, vytvoril Ján Saphoy vedúci stavebnej lóže kostola sv. štefana vo Viedni. Z textu sa dozvedáme nielen čo-to oživote a zbožnosti testátora, teda Krištofa Füssla, ale aj to, že krstiteľnicu vytvoril Ján (Johann) Saphoy zo Salmansweileru. Na krstiteľnici sa nachádza okrem výzdoby a textu i Füsslov erb. Skladá sa zo štítu, prikrývadiel, prilby, koruny a klenotu, čo dokazuje, že nejde o mestský, ale plne rozvinutý šľachtický erb. štítové znamenie tvorí zohnutá okrídlená orlia noha s pazúrmi obrátenými smerom hore, klenotom je sup.

Na záver životopisu uveďme už len skutočnosť, že po smrti Krištofa Füssla sa stal v kremnickej mincovni jeho nástupcom Lukáš Richter. Ten bol do funkcie hlavného rytca vymenovaný v januári 1562, ako o tom svedčí list kráľa Maximiliána Habsburského z 9. januára 1562 adresovaný mincovni. (14)

------

 

Medaily Krištofa Füssela sa dlho považovali za anonymné diela razené v mincovni v Jáchymove. (15) Ako prvý prišiel s hypotézou, že by mohlo ísť o Füsslove kremnické práce, Eduard Fiala. (16) V katalógu razidiel uložených na viedenskom Hlavnom mincovom úrade, kam boli pravidelne sťahované razidlá z celej monarchie už od 18. storočia, pripísal Füsslovi dve medaily, a to medailu Mojžiš činiaci zázrak vyvierania vody zo skaly - Kristus a samaritánka z roku 1554 a medailu s veľkonočným námetom (tzv. hranáč) z roku 1555. Ďalšie tri medaily, ktoré dnes považujeme takisto za Füsslove práce, priradil s otáznikom k prácam Acháca Thundla. Ide o medailu uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského z roku 1541, medailu s veľkonočným námetom (tzv. hranáč) z roku 1546 a medailu s témou ukrižovaného Krista a medeného hada z roku 1538. Tu podotknime, že Achác Thundl nepôsobil v Kremnici ako medailér a rytec, ale ako razič zlatých mincí a medailí, preto bola teória o jeho autorstve uvedených medailí vyvrátená. Razidlá k vyššie spomenutým piatim medailám, Füsslovým dielam, sa dodnes zachovali a sú uložené vo Viedni v Mincovom kabinete Umeleckohistorického múzea, kde ich možno študovať. Čo sa týka Fialových hypotéz, definitívne ich potvrdil a precizoval na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia český historik Viktor Katz. (17) Po ňom tak urobili aj maďarskí historici Lajos Huszár a Béla von Procopius (18). Katz, ako i Huszár s Procopiom na základe výskumu vo Viedni zachovaných razidiel, typických svojím neobvyklým hruškovitým tvarom a štúdia inventárov kremnických medailí zo 60. a 70. rokov 18. storočia vytvorili kompaktný a pomerne ucelený súpis medailí Krištofa Füssla, pričom ich klasifikačný systém je v podstate akceptovaný dodnes.

Krištofovi Füsslovi sa pripisuje cca 25 medailí (plus variantné razby a medaily priraďované mu s otáznikom), medzi ktorými prevažujú diela s biblickou tematikou. Druhú skupinu tvoria portrétne medaily. Jeho práce sa vyznačujú tvorbou zložitých mnohofigurálnych scén, iluzívnej perspektívy a proporčne zvládnutých postáv. Charakteristický preň je lineárny spôsob modelácie, obmedzenie plasticity a priestorové efekty docielené skratkami vonkajšieho obrysu. Füssel mal vyspelý a vyhranený osobitý štýl tvorby. (19) Jeho práce sa dajú identifikovať podľa rozdelenia plochy medaily horizontálnou čiarou alebo listovým pletencom na dve polkruhové polia. Do hornej časti umiestňoval obrazový výjav s architektonickým alebo krajinným rámcom, do spodnej text. Obrazy sa vyznačujú, ako bolo uvedené, figurálnosťou, perspektívou a živosťou gest. Ich súčasťou je bohatá, najmä rastlinná ornamentika. Ako pravému renesančnému umelcovi sa mu podarilo pretlmočiť do svojich diel životnú energiu a individualitu zobrazovanej skutočnosti. (20) Dodajme ešte, že texty na Füsslových medailách bývajú komponované do riadkov a sú tvorené písmenami humanistickej majuskuly. Typické pre tieto medaily je napríklad písmeno Q, ktoré má oblúkovitý dolný háčik nepretínajúci bruško. (21)

Krištof Füssel, tak ako ostatní medailéri, ryl obrazy svojich medailí v negatíve priamo do razidla. Táto náročná práca sa často odrazila na zdraví medailérov, ktorí mávali problémy so zrakom. Pripomeňme ešte raz, že kremnické renesančné razidlá mali neobvyklý hruškovitý tvar, na základe čoho možno spoľahlivo určiť provenienciu týchto medailí. Charakteristická pre Kremnicu bola aj skutočnosť, že sa tu medaily razili nielen zo striebra, ale často aj zo zlata. Umožňovali to náleziská v stredoslovenských banských mestách, kde sa ťažilo popri striebre aj pomerne značné množstvo zlata. Zaujímavé je poznať, či razba medailí bola štátnym monopolom alebo privátnou záležitosťou medailérov. Zdá sa, že spočiatku na začiatku 16. storočia produkovala medaily samotná kráľovská komora. Neskôr sa však situácia zmenila. Zo sporu medzi medailérom Krištofom Füsslom a razičom zlatých mincí (guldenmünzer) Achácom Thundlom, ktorý prebiehal v roku 1557, vyplýva, že 1) medaily vyrábali razidlami, ktoré patrili komore, pôvodne súkromne iba raziči zlatých mincí, 2) razidlá na medaily počas 16. a 17. storočia ostávali uložené u komory, 3) výroba medailí bola už okolo polovice 16. storočia súkromnou záležitosťou, i keď komora ju evidovala a zdaňovala a 4) medailéri - rezači želiez sa súkromnej výroby medailí ujali spočiatku akosi "načierno" a len neskôr sa stali jedinými výrobcami medailí. Rezači želiez v pokročilom 16. storočí, teda aj Krištof Füssel, tak sami zasahovali do umeleckej, technickej i hospodárskej stránky produkcie medailí. Spočiatku si mincovne vychovávali medailérov sami, situácia sa zmenila v tomto ohľade až v 18. storočí po založení ryteckej akadmie vo Viedni. (22)

V spojitosti s tvorbou Krištofa Füssla je veľmi dôležité, že ju treba vnímať v širšom európskom kontexte. Kremnické renesančné medailérstvo ma mnohé spoločné črty s ostatnými európskymi medailérskymi školami, zvlášť s nemeckými a jáchymovskými medailami. Medailéri vychádzali zo spoločných invenčných zdrojov. Medailérom ako predlohy slúžili grafické listy, knižné iluminácie, ale i ďalšie výtvarné a remeselné artefakty. Napríklad zobrazenie dvojpoprsia uhorského kráľa Ľudovíta Jagelovského a jeho manželky Márie na Füsslovej medaile (po roku 1526) v pozícii proti sebe má svoje pendanty aj v iných častiach Európy. Na francúzskej medaile od Jeana Marenda z roku 1502 sú tak zobrazení Philibert Savojský a Margaréta Rakúska a na dánskom toliari z roku 1532 Friedrich Dánsky a jeho manželka. (23) Zobrazenie postáv na Füsslovej medaile s medeným hadom má zas veľa spoločných znakov s drevorezom Hansa Sebalda Behama "Kovový had". Behamovu medirytinu Kristus na zemeguli z roku 1546 mohol Füssel použiť pri modelovaní reverzu veľkonočnej medaily z roku 1557. (24) Takisto nie je vylúčené, že Füsslova medaila kráľa Ľudovíta II. a jeho manželky Márie (po roku 1526) mohla byť inšpirovaná medailou Taliana Leone Leoniho z roku 1521, kde má Mária rovnaký dvojitý perlový náhrdelník. Scéna bitky pri Moháči na reverze uvedenej medaily pripomína Dürerové obrázky bitiek na Maximiliánovom víťaznom oblúku, na čo upozornil svojho času Georg Habich. (25) Výtvarné poňatie tejto medaily rovnako pripomína diela augsburského medailéra Hansa Dauchera, pracujúceho pre Ľudovíta II. a Máriu. Dôležité je však, že i keď sa jednotliví medailéri vzájomne inšpirovali, každý do svojich diel vkladal osobité prvky. Takisto tomu bolo v prípade Krištofa Füssla, ktorý tvorivo zužitkovával vonkajšie vplyvy, čo sa odrazilo najmä v rozvinutej modelácii a horizontálnom delení plochy

Ešte predtým, ako prejdeme k súpisu medailí Krištofa Füssla, treba upozorniť na skutočnosť, že žiadna z jeho medailí nemá signovanie, čo mohlo vyplynúť z toho, že Füssel bol zamestnancom eráru. Jeho medaily však majú, vyššie popísané spoločné výtvarné znaky a vytvárajú tak špecifickú skupinu umeleckých diel. Füsslove biblické a panovnícke medaily boli vyrábané zo striebra i zlata a razené boli v mincovni typickými kremnickými razidlami. (26)

------

 

Súpis medailí Krištofa Füssla (27):

 

1) Medaila Ľudovíta II., jeho manželky Márie a bitky pri Moháči, po roku 1526:

Na averze sú proti sebe otočené poprsia panovníka a jeho manželky a v dolnej časti medaily text: LVDO : VNGAR : BOHE : QVE/REGIS · ET · MARIÆ · RE/GINÆ · DVLCISS · COIV/GIS · AC · PROCES/IN · FLAN ·.

Na reverze je výjav z bitky pri Moháči a v dolnej časti text: LVDO : HVNG : BOEM : ZC · REX/ANV : AGENS · XX · IN · TVRCAS/APVD · MOHAZ · CVM · PAR/VA · SVORVM · MANV · PV/GNAS · HONESTE/OBYT · M · D · XXVI

Ag 45 mm, 42,3 mm, 45,3 mm, 43 mm, Br. 44 mm

 

2) Medaila královny Márie a bitky pri Moháči, po roku 1526:

Na averze je doľava otočené poprsie panovníčky medzi stĺpmi s oblúkom a štítmi so štítonosičmi a v dolnej časti medaily text: MARIE · HVNGAR : BOHEM ·/EQAĒ · REGINAĒ · IAM ·/PRO · CESARAĒ · CAROL/V:º · IN · FLANDRIS/EFFIGIES.

Na reverze je výjav z bitky pri Moháči a v dolnej časti text: LVDO : HVNG : BOEM : ZC · REX/ANV : AGENS · XX · IN · TVRCAS/APVD · MOHAZ · CVM · PAR/VA · SVORVM · MANV · PV/GNAS · HONESTE/OBYT · M · D · XXVI.

Ag 44,5 mm, 43 mm

- existuje variant, ktorého text na averze končí slovom EFFIES

 

3) Medaila označovaná ako morový toliar, 1530:

Na averze je Kristus na kríži, modliace sa postavy a dole text: WIE · DI · SLANG : SO · MOSE · ER/HOHĒT : SO · MVS · DES · MEN/SCHĒN · SON · ERHOHĒT · WE/RDEN · AVF · DAS · ALL · DI/AN · IN · GLAVBN : HAB/DAS · EWIG · LEBE/· IOHA · 3 ·.

Na reverze je výjav s medeným hadom a dole text: DER · HĒR · SPRACH · ZV · MOSE :/MACHĒ · DIR · EIN · ERNE · SLA/NGE : VN · RICHT · SI · ZVM · ZA/ICHĒN · AVF : WER · GEBISSE/IST · VND · SICHT · SI · AN/DER · SOL · LEBEN ·/NVMERI · Z1/1530.

Ag 41,7 mm, 40,5 mm, 39 mm

- existuje variant, ktorého reverz končí rímskym letopočtom: M · D · X · X · X · I

- existuje variant s odlišným textom na reverze: ...AIN...

 

4) Morová medaila, 1531:

Na averze sú Adam a Eva pri strome poznania, Hallerovský erb a kruhopis: SICVT · PER · INOBEDIENCIA : VNIVS ðHOMIS ðMVLTI ðPECATORES ðCONSTITVTI ð/REGNAVIT ðGEN ð3 ð ET · PA ðR + ILLIVS B ð DELICT ð MORS :.

Na reverze sú Adam a Eva pri strome, po ktorého stranách je delený letopočet: 1531, a kruhopis: ITA · PER · VNI9 · ODEDIENTIAM · IVSTI · CONSTITVENTVR · MVLTI · ET · ABVNDANCIAM · GRA · ET · Dê/ONACIOIS · ET · IVSTICIA · ACCIPIETES · IN · VITA · REGNABVT · †º · VNV · IESVM · P · R · 5 · ð·.

Ag 43 mm, 43,3 mm

- existuje variant s odlišným textom na reverze: ...CONSTVENTVR... ONACIONIS...

- existuje ďalší variant s odlišným textom na reverze: ...OBEDIENTIA... CONSTITVEN... ABVNDANCIA...

- existuje variant s odlišnou kresbou a letopočtom na reverze: 1535

 

5) Posledná večera a sviatok Pesach, 1534:

Na averze je výjav Poslednej večere v priestore so stĺpmi a oblúkmi a v dolnej časti text: DESIDERIO · DESIDERAVI/HOC · PASCA · MANDVCA/RE · VOBISCVM · ANTE/QVAM · PACIAR/LVCE · XXII, v pozadí je letopočet: 1534.

Na reverze je výjav obety baránka na oltári Izraelitmi a dole text: ERIT · AVT · AGNVS · ABSQVE/MACVLA · MASCVLVS · AN/NICVLVS · EST · ENIM · PHA/SE · ID EST · TRANSITVS/DOMINI · EXO · 1Z ·.

Ag 44 mm, 41 mm

 

6) Klaňanie sa pastierov, 1536:

Na averze je výjav Klaňania sa pastierov medzi stĺpmi a oblúkom.

Na reverze je 8-riadkový text: ISAIE · IX/CA · PARVVLVS/NATVS · EST · NOBIS/ET · FILIVS · DATVS/DEVS · FORTIS · PAT/ER · FVTVRI · SES/VLI · PRINCEPS/PACIS · 1536.

(Ag) 25 mm

- existuje variant s odlišným textom na reverze: ...SECVLI...

 

7) Morová medaila, 1538:

Na averze je výjav s medeným hadom a dole text: DER · HER · SPRACH · ZV · MOSE · MACH ·/ DIR · AIN · ERENE · SLANG · VND · RICHT/SI · ZVM ZAICHEN · AVF · WER ·/GEBISSEN · IST · VND · SICHT ·/SI · AN ·DER · SOL · LEBEN ·/NVMERI · XXI ·/M · D · XXXVIII (písmeno D je písané zrkadlovo obrátene).

Na reverze je Kristus na Kríži a dole text: WIE ··DI · SLANG · SO · MOSE · ER · HECHT ·/SO · MVS · DER · SVN · DES · MENSCHEN/ER · HECHT · WERDEN · AVF · DAS ·/ALL · DI · AN · IN · GLAVBEN ·/HAB · DAS · EWIG ·/LEBE ·/· K · O · S ·.

Ag 59,3 mm

 

8) Ukrižovaný Kristus a Medený had, 1538:

Na averze je Kristus na kríži, okolo neho modliace sa postavy a dole text: SICVT · EREXIT · MOSES ·/SERPENTĒ · ĪN ·DESERTO/· SIC · EXALETVR FIL/IVS · HOMINIS · IN ·/SALVTĒ · CREDE/NCĪV · 10 · 3.

Na reverze je výjav s medeným hadom a dole text: DIXIT · DOMINVS · MOSE/· FAC · SERPENTĒ · ENĒV · ET/ERIGE · ĒV · IN · SĪGNV ·/VT · QVI/IESVS · ASPI/CIAĒ · SALVETº ·/NV · Z1.

(Ag) 32 mm

-existuje variant s odlišným textom na averze: ...SALVĒ...

- existuje variant s odlišným textom na reverze: ...ASPICIA...

 

9) Uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský, 1541:

Na averze je jazdec v brnení na doprava otočenom koni, pod ktorým je letopočet: * 1 · 5 · 4 · 1 *, a kruhopis: FERDINANDVS D G ROM HVNG BOEM DALMA CROA REX + (rozdeľovacie znamienka medzi slovami tvoria kvietky).

Na reverze je orlica, štít s rakúskym znakom a kruhopis: INFANS HISPANIEN ARCHIDVX AVSTRIAĒ DVX BVRGVNDIE (rozdeľovacie znamienka medzi slovami tvoria kvietky).

Ag 53 mm, 52 mm

- existuje variant s odlišným textom na reverze: ... AVSTRIE...

 

10) Medaila s veľkonočným námetom - tzv. hranáč, 1546:

Na averze je výjav Zmŕtvychvstania Krista a pod ním rozeta a letopočet: 1546.

Na reverze je veľkonočný baránok a dole text: · CHRISTVS · IST · DAS ·/LEMEL · GOTTES/DAS · DER · W/ELT · SINT ·/TREG/· T ·.

Ag 15,4 mm

- existuje variant s odlišným textom na reverze: ...TRAG...

- existuje variant, na ktorého averze je dole letopočet: 1555

11) Narodenie Krista (klipa - hranáč), 1546:

Na averze je výjav Narodenia Krista a pod ním letopočet: 1546.

Na reverze je 9-riadkový text: ISAI · 9/CA · PARVVL/VS · NATVS · EST/NOBIS · ET · FILIVS/DATVS · DEVS · FORTIS/PATER · FVTVRI · S/ECVLI · PRINC/EPS · PACIS/IN · AĒT.

Ag 22 - 23 mm

 

12) Medaila cisára Karla V. a kráľa Ferdinanda I., 1550:

Na averze sú proti sebe otočené poprsia oboch panovníkov, medzi ktorými je v orámovaní s korunou text: PLVS/OVL/TRA, a dole text: CAROLVS · V · ET FERDINANDVS · I · FRS · ROM IMPET · REX REGG · HISP ·/VTRIQ · SICIL · VNG ·/BOE · ZC · ARCHID ·/AVST · D · BVRG · · COM · TIROL · ETZC/· M · DXXXI.

Na reverze je orol so štítom a po stranách delený letopočet: 15/50.

Ag , Au 42 mm

 

13) Raj a Kristus na kríži, 1551:

Na averze je Adam a Eva pri strome poznania s hadom, pričom pod výjavom je štít s Hallerovským znakom a po stranách písmená: K/B, a dvojradový kruhopis: SICVT · PER INOBEDIENCIA VNIVS HOMIS MVLTI PECATORES CONSTITVTI/ + ILLIVS ºB DELICT MORS : REGNAVIT GEN 3 ET · PA R R (deliace znamienka tvoria trojbodky a kvietok).

Na reverze je Kristus na kríži, pri ktorom je Adam a Eva a delený letopočet: ·1·5·/·5·1·, a dvojradový kruhopis: ITA · PER VNI9 : OBEDIENTIA : IVSTI CONSTITVEN : MVLTI · ET · ABVNDANCIA · GRA : ET · DO/NACIOIS ET · VSTICI · ACCIPIETES INVITA · REGNABVT · P · VNV · IESVM · P · R · 5 (deliace znamienka tvoria na začiatku a konci 2 kvietky).

Ag 42,3 mm

- existuje variant s odchýlnym textom na reverze: ...OBEDIENCIA... DONACIONIS...

 

14) Izaiáš, 1552:

Na averze je mužská postava so žezlom, dvaja fakľonoši a text: ê POPVLVS · QVI · AMBVLABAT · IN · TENEBRIS ·.

Na reverze je text: * MA : Z · CA · NATVS · EST · NOBIS · SALVATOR · QVI · EST

CHRIST · DNS IN CIVI · DAVI ·.

(Ag) 30 mm

- existuje variant s odlišným textom na averze: POPVLVS QVI AMBVLABAT IN TENEBRIS VIDIT LVCEM MAGNAM ESA9/1552 (deliace znamienka tvoria hviezdička a bodky)

 

15) Narodenie Krista a veľkonočný baránok, 1554:

Na averze je výjav narodenia Krista, pohľad na architektúru a text: PARWL9 · NATVS · EST · NOBIS · NOMINE · IESVS +.

Na reverze je veľkonočný baránok, letopočet: · 1554 · a text: AGNVS · DEI · QVI · TOLLIT · PECCATA · MVNDI +.

Au 21 mm

- Katz nevylučuje, že by to mohla byť kremnická práca (podľa scén a kovu), ale prikláňa sa skôr k tomu (podľa písma a krížiku), že ide o rakúsku prácu; Huszár a Procopius medailu pripisujú Füsslovi.

 

16) Mojžiš činiaci zázrak vyvierania vody zo skaly a Kristus a samaritánka, 1554:

Na averze je výjav s Mojžišom udierajúcim palicou na skalu, z ktorej vyviera voda a dole text: · MOSES · VIRGA · PRODVXIT/· AQVAM · DE · PETRA · PPLŌ/· ISRAEL · IN · DESERTO/· ET MORTVI · SVNT/+ · EXODI · 17 · + + (na konci sú tri kvietky).

Na reverze je Kristus a samaritánka pri studni, mesto a dole text: · QVI · VERO · BIBERIT ·/ AQVĀ/· CHRISTO · DANTE · NON/· MORIETVR · IN · ĀET/ERNVM · IOAN · 4 ·/ · ANO · 1554 · (pred a za datovaním je kvietok).

Ag 48 mm, 49 mm

 

17) Medaila s veľkonočným námetom - tzv. hranáč, 1555:

Na averze je výjav zmŕtvychvstania Krista s troma vojakmi a dole letopočet: 1555 ·.

Na reverze je dole rozeta a text: · I · PET · 3/CHRISTVS/· SEMEL · PRO · P/ECCATIS · NOSTRIS/MORTVVS · EST · IVSTV/S · PRO · INIVSTIS ·/VT · NOS · OFF/ERRET ·/· DEO ·.

Ag 25 mm

 

18) Medaila s veľkonočným námetom - tzv. hranáč, 1555:

Na averze je je výjav zmŕtvychvstania Krista a dole rozeta a letopočet: 1555.

Na reverze je text: · 15 ·/CORĪ ·/· NV · ABER ·/IST · CHRISTV/S · AVFERSTANDĒ ·/VO · DEN · TODE · VND · DE/R · ERSTLĪG · WORDĒ/VNTER · DENEN ·/DIE · DA · SC/HLAF/Ē ·.

Ag 23 x 23 mm

 

19) Raj a Zmŕtvychvstanie Krista (vianočná medaila), 1557:

Na averze je Adam a Eva, medzi ktorými je strom poznania a s hadom, a kruhopis: DVRCH · ADAM · SEIN · WIER · ALLE · VERDORBEN · GENES : 3 (na konci je kvietok).

Na reverze je Kristus vystupujúci z hrobu, po ktorého stranách je nápis: AM - 28/15 - 57, a kruhopis: * CRISTVS : VRSTENT · HAT · VNS : GNAD : ERBORBE · M * (na začiatku a konci je kvietok).

Ag, Au 30 mm, 30,5 mm

 

20) Narodenie a zmŕtvychvstanie Krista, bez letopočtu:

Na averze je narodenie Krista a text: PARWL9 · NATVS · EST · NOBIS · NOMINE · IESUS +.

Na reverze je Kristus vystupujúci z hrobu a text: CHRISTVS · SURREXIT · MALA · NOSTRA · IEXIT.

(Ag) 21 mm

- Katz nevylučuje, že by to mohla byť kremnická práca, ale prikláňa sa skôr k tomu, že ide o rakúsku prácu; Huszár a Procopius medailu pripisujú Füsslovi.

 

21) Medaila Zmŕtvychvstanie Krista a Jonáš s veľrybou, 16. stor. (pred rokom 1549):

Na averze je zmŕtvychvstávajúci Kristus so zástavou a hadom a kruhopis: SA · CHRISTVS · TRIDVV · SEPULTVS · POST · DEVICTOS · HOSTES · RESVREXIT · MA · ZI ·.

Na reverze je Jonáš vystupujúci z veľryby a kruhopis: SICVT · IONAS · IN · VENTRE · CETI · TRIDVV · LATVIT · ET · INDE · REDIIT · INCoLVIS · ION · Z ·.

Ag, ø 48 mm

 

22) Klaňanie sa pastierov a Izaiáš, bez letopočtu:

Na averze je výjav klaňania sa pastierov a dole text: MATHEI · II · CA · NATVS · EST/NOBIS · SALVATOR · QVI/EST · CRISTVS · DNS · IN/CIVITATE · DAVIT.

Na reverze je Izaiáš, dvaja jazdci po stranách a dole text: ISAIE · VII · CA : ECCE · VIRGO/CONCIPIET · ET · PARIET/FILĪV :/ET · VOCABIT · NOM/EN · EIVS · EMANVEL/NOBISCV · DEO.

Ag 40 mm, 37 mm

- existuje variant s odlišným textom na averze: ...CHRISTVS...

 

23) Kristus na kríži a Izaiáš, bez letopočtu:

Na averze je Kristus na kríži a text: WIE · DI · SLANG : SO · MOSE · ER/HOHĒT : SO · MVS · DES · MEN/SCHEN · SON · ERHOHĒT · WE/RDEN · AVF · DAS · ALL · DI/AN · IN · GLAVBN · : HAB/DAS · EWIG · LEBE/· IOHA · 3 ·.

Na reverze je Izaiáš, dvaja jazdci po stranách a dole text: ISAIE · VII · CA : ECCE · VIRGO/CONCIPIET · ET · PARIET/FILĪV :/ET · VOCABIT · NOM/EN · EIVS · EMANVEL/NOBISCV · DEO (rovnaký reverz ako pri čísle 22).

(Ag) 37 mm

 

24) Sviatok Pesach a Posledná večera, bez letopočtu:

Na averze je výjav Židia zhromaždení počas sviatku Pesach v stĺpovej sieni a text: · VT · IVDEI · BENEFICENTIE · DEI · MEMORES · PASCA · MANDVCANTES · EXODI · IZ · I · COR · 5 · (na konci je kvietok).

Na reverze je výjav Poslednej večere v stĺpovej sieni a text: · SIC · VICTIME · AC · EMVNDATIONIS · REORDANTVR · DIGNE · VESCENTES · LVCE · 22 · (na konci je kvietok).

 

25) Korunovácia uhorského kráľa Ľudovíta II. (1508), razba z roku 1544 pripisovaná Füsslovi:

Na averze je kráľ (dieťa) sediaci na vankúši, pod ktorým je text: CORONATVS (po je ho stranách sú kvietky), a kruhopis: LVDOVICVS FILIVS R VNGA F BOHEMI 1508 (písmeno F je otočené doľava, deliace znamienka tvoria kvietky).

Na reverze je text: 1544 BVDA/POTENS ET/PANNONY GENS/MARTIA REGNI/QVOD FVIT ESSET/SI VIVERET ISTE/PVER/V G (deliace znamienka tvoria kvietky, medzi poslednými dvoma písmenami je prilba).

- existuje variant, ktorý ma na reverze medzi posledným a predlposledným riadkom väčšiu medzeru

- existuje variant s odlišným kruhopisom na averze: LVDOVICVS FILIVS R VNGA ET BOHE 1508 (deliace znamienka tvoria kvietky) i odlišným textom na reverze: + 1544 +/+ BVDA + POTE,,/NS + ET + PANONŸ/GENS + MARTIA + RE,,/GNI + QVOD FVIT + ES,/SET + SI + VIVERET +/+ ISTE + PVER +/+ V - - G +(medzi poslednými dvoma písmenami je prilba)

Au, Ag 29 - 30 mm

 

Mária Gerháthová-Vilčeková pripísala Krištofovi Füsslovi aj niekoľko počítacích žetónov vydaných cisárskymi úradníkmi. Jej hypotézu nie je možné nijako dokázať, napriek tomu si pre zaujímavosť uveďme súpis týchto žetónov (28):

 

1) žetón Hansa Angrera, 1530:

Na averze je znak, letopočet 1530 a text: RAITPFENNIG HANNS ANGRER KMZV VNGE.

Na reverze je znak a text: VND PEHAM ETC HOFFZALL SCHREIBER ETC.

Au, Ag 25 mm

2) žetón Hansa Angrera, 1537:

Na averze je znak, letopočet: 1537 a text: RAITHPHENIG HANN ANGRER RO VNG BEHAM.

Na reverze je znak a text: KVNGLICHER MAIEST HOF ZALL MAIST.

Cu 25 mm

3) žetón Hansa Angrera, 1537:

Na averze je znak, letopočet: 1537 a text: RATHPHENIG HANNS ANGRER ROVNG BEHAM.

Na reverze je znak a text: RAITPHENNIG D OSTR RA C.

Cu 25 mm

4) žetón Mathiasa Zellera, 1549:

Na averze je znak a text: MATHIAS ZELLER VPVECHBER CE 1549.

Na reverze je znak a text: ROM HVNG BO REG MTIS CON ET SECR.

Au 26 a 27 mm

5) žetóna Erasma z Gery, 1554:

Na averze je znak a text: ERASM VON GERA RO MISCHER HVNGR.

Na reverze je znak, letopočet: 15/54 a text: VND BE KHV MT CZ HOF CAMMER RATH CZ.

Ag, bronz 23 - 24 mm

6) žetón Hieronýma Becka z Leopoldsdorfu, 1555:

Na averze je znak a text: HIERONYMVS/BECK VON/LEO/POLDSTORF.

Na reverze je kruhopis: RO KV MT CT CAMMERRAT DER N O LANDE a text: III/IANVAR/NACH IESV/CHRISTI/GEBVRT/MDLV.

Ag, Cu 26 a 27 mm

7) žetón Ulricha slobodného pána z Eizigu, 1561:

Na averze je text: HERR/VLRICH FRE/YHERR VON/EYCZIC AN/NO DOMINI/1561.

Na reverze je znak.

Bronz 25 mm

8) žetón Ulricha slobodného pána z Eizigu:

Na averze je znak.

Na reverze je text: VLRYCH/FREYHERR V/ON EYCZIG EG SPA - GESPAN? - VND HAVBT/MA - n - ZV HVNGER/ISCHEM ALLT/ENNBVRG.

Ag, Cu 25 a 26 mm

9) žetón Mathiasa Zellera z Püchbergu:

Na averze je znak a text: MATHIAS ZELLER VON PVECHBERG.

Na reverze je kruhopis: RO HV VND BE KV MT RAT VND SEC a text: GOT/VERLEIH/GNAD.

Ag 23 - 24 mm

 

Celkom na záver ešte niekoľko slov k medaile Ľudovíta II. z roku 1544 a medaile Mateja Korvína z roku 1542. Na reštitúcii medaily ku korunovácii Ľudovíta II. (1508) z roku 1544 sú sigly V G. Podľa Viktora Katza by malo ísť o iniciály mena a priezviska Volfganga Guglingera, ktorý bol richtárom Kremnice. Na jeho podnet mala vzniknúť dorazba uvedenej medaily. Guglingerovo meno sa nachádza aj na striebornej medaile na pamiatku kráľa Mateja Korvína z roku 1542. Na jej averze je kruhopis a kráľovská pečať, na reverze 15-riadkový text. Z neho sa dozvedáme, že medailu dal odliať práve Volfgang Guglinger. Či však možno autorstvo tejto práce, ktorá určite vznikla v Kremnici, pripísať Krištofovi Füsslovi je otázne. Aj L. Huszár a B. v. Procopius vo svojom katalógu hovoria iba hypoteticky o tom, že by to mohlo byť Füsslovo dielo. (29)

 

Poznámkový aparát:

 

1) MATUNáK, Michal: Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice. Kremnica 1928, s. 119.

2) Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung des K. K. Hauptmünzamtes in Wien, 4. diel (ďalek Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung). Viedeň 1906, s. 1238.

3) HLINKA, Jozef: Medailérstvo na Slovensku od 16. po začiatok 20. storočia. Bratislava, Pallas 1976, s. 40.

4) K tomu pozri aj Mária Uhorská (1505 - 1558) /ďalej Mária Uhorská/ (zostavila Zuzana Ludiková). Bratislava, Slovenská národná galéria 2006, s. 53.

5) MATUNáK, Michal: Cirkevné dejiny mesta Kremnice. Rukopis (a strojopis) z roku 1932 uložený v knižnici štátneho archívu v Kremnici, s. 46.

6) HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: Medaillen- und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest, Verlag des Vereins der Medaillenfreunde 1932, s. 56; HORáK, Ján: Kremnická mincovňa. Banská Bystrica, Stredoslovenské vydavateľstvo 1965, s. 148 - 151.

7) KATZ, Viktor: Kremničtí řezači želez a medailéři Kryštof Füssl, Lukáš Richter a Abraham Eysker. Numismatický časopis československý 1929, s. 146.

8) KATZ, Viktor: c. d., s. 146; Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung, s. 1239.

9) KATZ, V.: c. d., s. 146.

10) Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung, s. 1239.

11) štátny archív Banská Bystrica, pobočka Kremnica, fond Magistrát mesta Kremnica, Tomus I, fons 36, fasciculus 8, nro. 427; v katalógu razidiel viedenskej mincovne citovanom v poznámke č. 10 sa uvádza hodnota Füsslovho majetku vo výške 4270 zlatých, v rozhodnutí kremnickej mestskej rady z roku 1574 vo výške 4027 zlatých. Obe čísla sú nápadne podobné a zdá sa, že by mali byť rovnaké. Či v uvedenom katalógu bol publikovaný preklep alebo je tomu inak zostáva zatiaľ otázne.

12) LEHOTSKá, Daniela: Topografia mesta Kremnice v 16. a v 1. polovici 17. storočia. Diplomová práca, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave - Katedra československých dejín a archívnictva 1974/1975, s. 49 a grafická príloha.

13) KRIŽKO, Paul: Gechichte der Restaurirung der Schlosskirche in Kremnitz. Budapest 1887, s. 26 a 27.

14) Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung, s. 1318.

15) GERHáTHOVá - VILČEKOVá, Mária: Kremnické medailérstvo 16. a 17. storočia. ARS - umeleckohistorická revue SAV, č. 1-2/1970, s. 80.

16) Katalog der Münzen- und Medaillen-Stempel-Sammlung des K. K. Hauptmünzamtes in Wien, 1. diel. Viedeň 1901, s. 29 - 32.

17) HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: c. d., s. 56 - 58.

18) KATZ, Viktor: c. d., s. 139 - 180; KATZ, Viktor: Die Kremnitzer Medaillenreihen 1530 - 1600. Numismatische Zeitschrift 63/1930, s. 109 - 116.

19) Mária Uhorská, s. 53 a 54; ZOZULáKOVá, Katarína: Medaily 16. storočia. In: Gotické umenie z košických zbierok (zostavil L. OLEXA). Východoslovenské múzeum, Košice 1995, s 134.

20) HLINKA, Jozef: c. d., s. 41 a 42.

21) GERHáTHOVá - VILČEKOVá, Mária: c. d., s. 80.

22) Tamže, s. 75 - 77.
23) SCHILLEROVá, Jana: Tvorba kremnických medailérov obdobia renesancie a baroka. Spravodaj Slovenskej numizmatickej spoločnosti Bratilava 1977, s. 1, 3, 4, 5.

24) GERHáTHOVá - VILČEKOVá, Mária: c. d., s. 85.

25) KATZ, Viktor: c. d., s. 142 a 153.

26) URBANOVá, Norma: Medailérska tvorba na Slovesnsku od XVI. do polovice XVIII. storočia. Správy Slovenskej numizmatickej spoločnosti a Východoslovenského múzea v Košiciach 1/1978, s. 12.

27) Súpis bol urobený za pomoci originálov medailí uložených v zbierkovom fonde NBS-Múzea mincí a medailí v Kremnici a diel: KATZ, Viktor: c. d., s 140 - 152; HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: c. d., s. 56 - 58; GERHáTHOVá - VILČEKOVá, Mária: c. d., s. 91 - 93.

28) GERHáTHOVá - VILČEKOVá, Mária: c. d., s. 93 a 94.

29) KATZ, Viktor: c. d., s 150; HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: c. d., s. 58 (č. 39).

 

Obrázky medailí

Medaila Ľudovíta II., jeho manželky Márie a bitky pri Moháči, po roku 1526, Ag. NBS-MMM Kremnica, p. č. 652/98.

1a) Medaila Ľudovíta II., jeho manželky Márie a bitky pri Moháči, po roku 1526, Ag. NBS-MMM Kremnica, p. č. 652/98.

 

Medaila označovaná ako morový toliar, 1530, Ag. HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: Medaillen- und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest, Verlag des Vereins der Medaillenfreunde 1932, tabuľka I (č. 17)..

 

Posledná večera a sviatok Pesach, 1534, Ag. HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: Medaillen- und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest, Verlag des Vereins der Medaillenfreunde 1932, tabuľka II (č. 21).

Posledná večera a sviatok Pesach

 

Klaňanie sa pastierov, 1536, Ag. HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: Medaillen- und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest, Verlag des Vereins der Medaillenfreunde 1932, tabuľka II (č. 22).

Klaňanie sa pastierov

 

Ukrižovaný Kristus a Medený had, 1538, Ag. NBS-MMM Kremnica, p. č. 312/07.

Ukrižovaný Kristus a Medený had

 

Uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský, 1541, Ag. NBS-MMM Kremnica, p. č. 211/99.

Ferdinand I. Habsburský 1541

 

Medaila s veľkonočným námetom - tzv. hranáč, 1546, Ag. NBS-MMM Kremnica, p. č. K2-538.

Medaila s veľkonočným motívom

 

Narodenie Krista (klipa - hranáč), 1546, Ag. HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: Medaillen- und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest, Verlag des Vereins der Medaillenfreunde 1932, tabuľka II (č. 26).

Narodenie Krista 1546

 

Medaila cisára Karla V. a kráľa Ferdinanda I., 1550, Ag. HUSZáR, Lajos - PROCOPIUS, Béla v.: Medaillen- und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest, Verlag des Vereins der Medaillenfreunde 1932, tabuľka II (č. 27).

Medaila cisára Karla V. a kráľa Ferdinanda I. 1550

 

Raj a Kristus na kríži, 1551, Ag. NBS-MMM Kremnica, p. č. 524/97.

Raj a Kristus na kríži

 

Mojžiš činiaci zázrak vyvierania vody zo skaly a Kristus a samaritánka, 1554, Ag. NBS-MMM Kremnica 210/99.

Mojžiš činiaci zázrak vyvierania vody