Keltsko-dácka tetradrachma, cca 1. stor. pred Kr., nález pravdepodobne z územia Sedmohradska.
Ag, 17,02 g, Ø 33,14-36,25 mm, hrúbka 1,59-1,65 mm, nepravidelný tvar.
Pôvod v keltsko dáckom prostredí, územie dnešného severozápadného Rumunska.

Typ bez analógie, prvý evidovaný exemplár.

Averz: štylizovaná hlava orientovaná vľavo, pravdepodobne zobrazená podľa hlavy bohyne Artemis na averze tetradrachiem Macedonon Protes (1. macedónsky okres, razba 158 - 150 pred Kr.). Na ľavom okraji časť perlovca, vpravo za hlavou zvislý rad oblúčikov, medzi nimi véčko. Povrch porózny.

Reverz: Mytologický výjav požierača zvierat. Vlk (?) - vľavo, požiera srnu alebo jeleňa (?) - vpravo. Na ľavom okraji obraz ohraničený líniou, medzi ňou a obrazom 4 oblúčiky, prvý zakončený véčkom. Pod nohami zvierat podstavec z nepravidelných línií. Povrch nerovný, s rôznymi vrypmi.

Komentár:

Z metrologického hľadiska minca napodobuje tetradrachmy ostrova Thasos a 1. macedónskeho okresu, razené podľa attického hmotnostného systému. Naznačuje to aj formálna stránka mince - jej miskovitá forma. Attický systém uplatňovala aj centrálna mincovňa Bratislavského oppida, cca v rokoch 70-40 pred Kr. (Kolníková 1998, 1-13). Napodobeniny thaských a macedónskych tetradrachiem sa vyskytujú najmä na území Sedmohradska, v čase osídlenia Dákmi (Chirilǎ/Mihǎescu 1969). Prostredníctvom Dákov, počas ich vojenských ťažení, sa dostali k strednému Dunaju, do bójskych oblastí (napr. zastúpenie v hromadnom náleze bratislavských mincí z Rece, okr. Galanta - Ondrouch 1964, č. 91).

Z ikonografického hľadiska, vzorom pre realizáciu hlavy na averze mince, bola pravdepodobne tetradrachma 1. okresu macedónskeho umiestnená v perlovcom kruhu, na pozadí macedónskeho štítu (napr. Ziegaus 2010, č. 770). Výjav na reverze mince (zviera - animalofág, pravdepodobne vlk, zožiera svoju obeť - srnu alebo jeleňa) má mytologický charakter. Podobný požierač je na bratislavskej tetradrachme s nápisom MACCIVS, tu však ide o požierača človeka - antropofága. Akt požierania (ľudských bytostí, zvierat alebo nebeských telies) zverom (vlkom, medveďom alebo neidentifikovanou príšerou) je v keltskej mytológii "symbolickým zobrazením cyklického narúšania a znovuobjavovania poriadku sveta" (Podolinská 1996, 144). V stredodunajskej oblasti sa mytologické motívy vyskytujú najmä v mincovníctve Bratislavského oppida (Kolníková 2002). Realizácia ikonografie pojednávanej mince je na rozdiel od bratislavských tetradrachiem značne štylizovaná a hrubá, nedovoľuje predpokladať, že ide o razbu centrálnej mincovne Bratislavského oppida. Pravdepodobne je to pokus o vlastnú mincu niektorého z keltsko-dáckych sídiel na území dnešného Sedmohradska.

 

Literatúra:

1. Chirilǎ, E./Mihǎescu, G.: Der Münzhort von Cǎprioru. Beiträge zu Chronologie und Umlauf der Tetradrachmen von Macedonia Prima und der Insel Thasos. Dîmboviţa 1969.

2. Kolníková, E.: Bratislavské keltské mince vo svetle doterajších poznatkov. Numizmatika.
Časopis Slovenskej numizmatickej spoločnosti 16, 1998, 1-13.

3. Kolníková, E.: Ikonografia keltských mincí, In: Realita, představa, skutečnost v numismatické ikonografii. Ostrava 2004, 7-28.

4. Ondrouch, V.: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964.

5. Podolinská, T.: Odvrátená strana bratislavskej keltskej mince s nápisom MACCIVS.
Slovenský národopis 44, č. 2, 1996, 143-158.

6. Ziegaus, B.: Kelten Geld. Münzen der Kelten und angrenzender nichtgriechischer Völkerschaften. Sammlung Christian Flesche. München 2010.

1