Hneď na úvod jedna poznámka k terminológii. Karol Habsburský (*1685 - † 1740) používal ako cisár meno Karol VI., ako uhorský kráľ bol však titulovaný ako Karol III. Keďže téma tejto štúdie sa týka jeho korunovácie na uhorského kráľa, ktorá sa uskutočnila v Bratislave 22. mája 1712, budem ho uvádzať v texte ako Karola III. Arciknieža Karol sa ujal uhorského trónu po smrti svojho brata Jozefa I. V priebehu návratu zo španielska, kde bojoval o korunu s Filipom V., sa vo Frankfurte nad Mohanom dal 24. decembra 1711 korunovať na rímskeho cisára. Uhorsko bolo v tom čase politicky a hospodársky v dôsledku povstania Františka II. Rákociho destabilizované. Karol sa preto ponáhľal dať sa korunovať za uhorského kráľa. Po mesiac a pol trvajúcom korunovačnom sneme sa tak stalo v Bratislave 22. mája 1712. Cez Dunaj prešiel cisár po ľoďkovom moste, potom sa so sprievodom, sám sediac na bielom koni, odobral popri Michalskej bráne na hrad. Korunovačný akt sa uskutočnil v dóme sv. Martina, nového kráľa tam korunoval prímas, ostrihomský arcibiskup kardinál August Christian. Po obrade sa kráľovský sprievod presunul do františkánskeho kostola. Počas presunu hlavný kráľovský pokladník Alexander Erdődi, idúci hneď za panovníkom, rozhadzoval medzi ľudí strieborné korunovačné žetóny. To je zásadná informácia, ktorá zaujímavo dokresľuje skutočnosť, že vo viedenskej mincovni razené žetóny boli vskutku rozdávané prizerajúcim sa účastníkom korunovácie. Umožňuje nám takisto vnímať tieto numizmatické artefakty vo vzťahu k dobovej politickej i každodennej realite. Potom ako kráľ pasoval vo františkánskom konvente niekoľko jednotlivcov za rytierov, zložil pod hradbami prísahu a absolvoval ceremoniál na korunovačnom kopčeku pri Dunaji, presunul sa do primaciálneho paláca, kde sa uskutočnila slávnostná hostina. Pre ľud sa pred Michalskou bránou piekli statné voly a nalievalo sa víno. Po korunovácii sa nový panovník vrátil na hrad, kde prenocoval. (1) Ako sme videli, ku korunovácii Karola III. na uhorského kráľa v roku 1712 boli na pamiatku razené korunovačné žetóny. Pri tejto príležitosti však vzniklo aj viacero zaujímavých medailí. Sumarizuje ich známe encyklopedické dielo Emila Nováka Korunovace a korunovační ražby Habsburské monarchie v letech 1526 - 1918 z roku 1995. (2) Ide o nasledujúce medailérske pamiatky (v súpise som niektoré medaily a žetóny, ktoré E. Novák uvádza samostatne, zaradil do jednej spoločnej položky, keďže sa odlišujú iba minimálne, čo sa týka napríklad priemerov alebo textových odchýliek; pre zameranie tejto štúdie je totiž zjednodušený súpis dostačujúci, na odchýlky samozrejme upozorňujem v poznámke):

1) Medaila od neznámeho autora. Na averze je kráľ Karol III. s taseným mečom sediaci na doľava otočenom vzpínajúcom sa koni, na reverze dole zemeguľa v oblakoch, hore žiariace písmeno C obklopené siedmimi korunami. Tak ako pri ostatných medailách v súpise aj na tejto medaile sú príslušné sprievodné texty (kruhopisy, texty v riadkoch i v exergu), ktoré obsahujú titulatúru panovníka, miesto a dátum korunovácie, ako i alegorické myšlienky (najm ä panovníkovo heslo: CONSTANTIA ET FORTITUDINE, teda vytrvalosťou a silou). Materiál: Ag, bronz, Sn, Fe, priemer: 49 mm.
2) Medaila od Georga Wilhelma Vestnera a Georga Friedricha Nürnbergera. Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a signovanie: VESTNER · F ·, na reverze autorské signovanie: N, v hornej časti uhorská koruna a dole prekrížený meč, roh hojnosti a vavrínová ratolesť. Materiál: Ag, Sn, priemer: 43 mm.
3) Medaila od Johanna Kittela. Na averze je autorské signovanie: I · K · a oltár s uhorským znakom, na ktorom je na poduške položená uhorská koruna, na reverze žiariace Božie oko, dve vzájomne prepletené písmená C a polovičná zemeguľa. Materiál: Ag, Sn, priemer: 36 - 37 mm.
4) Medaila od Georga Wilhelma Vestnera. Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a signovanie: V, na reverze granátové jablko. Materiál: Ag, Sn, priemer: 32 mm.
5) Medaila od Georga Wilhelma Vestnera (bez letopočtu v texte). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a v antickom odeve a autorské signovanie na hrane ramena: V., na reverze štít s uhorským znakom korunovaný uhorskou korunou, nad je cisárska, španielska a česká koruna. Materiál: bronz, priemer: 44 mm.
6) Medaila od Georga Wilhelma Vestnera (bez letopočtu v texte). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a v zbroji a na hrane ramena signovanie: G. W. V., na reverze štít s uhorským znakom korunovaný uhorskou korunou, nad je cisárska, španielska a česká koruna. Materiál: Ag, Sn, priemer: 44 mm.
7) Medaila od Petra Paula Wernera (bez letopočtu v texte). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a autorské signovanie: P. P. W., na reverze je ten istý výjav ako pri medailách pod číslom 5 a 6. Materiál: Ag, priemer: 44 mm.
8) Medaila od Daniela Siegmunda Docklera. Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a signovanie: DSD, na reverze granátové jablko. Materiál: bronz, priemer: 32 mm.
9) Medaila pripisovaná s otáznikom Danielovi Warouovi. Na averze sú dvaja anjelici na obláčikoch nesúci uhorskú korunu, na reverze zemeguľa v oblakoch. Materiál: Au (20-dukát), Ag, bronz, priemer: 48 mm.
10) Medaila od Daniela Waroua. Na averze je doprava otočené poprsie kráľa Karola III. s Radom zlatého rúna na prsiach a autorské signovanie: W, na reverze zemeguľa v oblakoch. Materiál: zliatina, priemer: 94 mm.
11) Medaila od Benedikta Richtra (bez letopočtu v texte). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a autorské signovanie: R, na reverze zemeguľa v oblakoch. Materiál: Ag, bronz, priemer: 48 mm.
12) Medaila od Benedikta Richtra. Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a autorské signovanie: R, na reverze dvaja anjelici na obláčikoch nesúci uhorskú korunu. a) materiál: bronz, priemer: 54 mm, b) materiál: Ag, Cu, Sn a postriebrený bronz, priemer 48 - 49 mm, c) priemer: 42 mm, poznámka: nedochovali sa žiadne exempláre medaily s týmto priemerom, iba razidlá uložené v Umeleckohistorickom múzeum - Mincovom kabinete vo Viedni.
13) Medaila od medailéra Benedikta Richtra (a rytca Josefa Michaela Fordmandla). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s uhorskou korunou na hlave a Radom zlatého rúna, na reverze orlica so žiarou okolo hlavy, žezlom a mečom v pazúroch sediaca na glóbuse s dvoma vzájomne prepletenými písmenami C. Materiál: Ag, bronz, priemer: 29 - 30 mm.
14) Medaila od medailéra Benedikta Richtra (a rytca Josefa Michaela Fordmandla). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s uhorskou korunou na hlave, na reverze orlica so žiarou okolo hlavy, žezlom a mečom v pazúroch sediaca na glóbuse s dvoma vzájomne prepletenými písmenami C. Materiál: Au, Ag, bronz, Sn, priemer: 30 mm.
15) Medaila od medailéra Benedikta Richtra (a rytca Josefa Michaela Fordmandla). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s uhorskou korunou na hlave, na reverze hore uhorská koruna a skrížené žezlo a meč. a) materiál: Au, Ag, bronz, Sn, priemer: 30 mm, b) materiál: Au, Ag, priemer: 31 mm (medaila pod položkou b/ má mierne odlišný 6-riadkový text na reverze ako medaila po položkou a/).
16) Medaila od Benedikta Richtra (bez letopočtu v texte). Na averze je doprava otočené poprsie Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a v antickom odeve a autorské signovanie: R, na reverze orlica so žiarou okolo hlavy, žezlom a mečom v pazúroch sediaca na glóbuse s dvoma vzájomne prepletenými písmenami C. Materiál: Au, Cu, Sn, priemer: 31 mm (na vyhotovenie averzu bolo použité razidlo z medaily ku frankfurtskej korunovácii 1711).
17) Medaila od Benedikta Richtra. Na averze je doprava otočené poprsie cisára Karola III. s vavrínovým vencom na hlave a v antickom odeve a signovanie: R, na reverze uhorská koruna a pod ňou skrížené žezlo a meč. Materiál: Ag, priemer: 30,5 mm.
18) Žetóny s cisárskou korunou na averze a zemeguľou v oblakoch a hviezdičkou na reverze. a) materiál: Au, Ag, priemer 25 mm, b) materiál: Au, Ag, priemer: 23,5 - 25 mm, c) materiál: Ag, priemer: 25 mm, materiál: Au, Ag, priemer: 17 - 19 mm, materiál: Au, Ag, priemer: 17 - 19 mm (žetóny sa vzájomne variantne odlišujú drobnými odchýlkami v textoch).

Pri príležitosti korunovácie Karola III. v Bratislave v roku 1712 bolo teda razených 17 rôznych medailí a korunovačné žetóny. Autormi jednotlivých medailí boli Daniel Warou, Benedikt Richter, Georg Wilhelm Vestner, Georg Friedrich Nürnberger, Johann Kittel, Peter Paul Werner a Daniel Siegmund Dockler. Z nich dvaja pôsobili v mincovni vo Viedni (resp. Kremnici), ostatní v mincovniach a razobných dielňach v iných ríšskych mestách. G. W. Vestner (* 1677 - † 1740) sa od roku 1704 natrvalo usadil v Norimbergu, kde pracoval ako rytec a medailér, a to pre razobňu C. G. Lauffera i samostatne (od 1728). G. F. Nürnberger († po roku 1721) pôsobil rovnako v Norimbergu. Medzi rokmi 1677 - 1721 tam pracoval ako mincmajster a rytec, ale aj návrhár a vydavateľ medailí. P. P. Werner (* 1689 - † 1771) bol takisto rytcom v Norimbergu, od roku 1712 pracoval aj pre viaceré, najm ä severonemecké dvory. Medailér J. Kittel (* 1656 - † 1740) žil vo Vratislave (Vroclave), kde vytvoril množstvo medailí k najrozličnejším príležitostiam. O D. S. Docklerovi je známa skutočnosť, že dodával medailové razidlá pre G. F. Nürnbergera živiaceho sa, ako bolo uvedené, v Norimbergu vydávaním medailí. (3)

Zvyšní dvaja medailéri majú spoločné nielen to, že pôsobili ako kolegovia vo viedenskej mincovni, ale aj to, že obaja boli švédskeho pôvodu. Benedikt, resp. Bengt Richter (* 1670 - † 1735) sa narodil v štokholme. Medailérske zručnosti získal ako žiak medailéra Karlsteena. Po viacerých zahraničných angažmánoch (Paríž, Anglicko, Berlín) sa v roku 1712 definitívne usadil vo Viedni, kde v mincovni pôsobil ako cisársky medailér. Daniel Warou (* okolo roku 1674 - † 1729) sa rovnako narodil v štokholme. Takisto ako Richter precestoval viacero krajín (Dánsko, Drážďany atď.), až sa definitívne v roku 1697 usadil v Rakúskej monarchii, do ktorej v tom čase v rámci Uhorska patrilo aj dnešné územie Slovenska. Od svojho príchodu do habsburského súštátia až do svojej smrti pôsobil striedavo v kremnickej a viedenskej mincovni. V Kremnici dosiahol hodnosť hlavného rytca (1699), vo Viedni cisárskeho medailéra (1713). (4) Oficiálne bol Daniel Warou zamestnacom kremnického mincového úradu, aj vo viedenskej mincovni pôsobil ako "rytec z Kremnice".
Všetky vyššie uvedené razby k bratislavskej korunovácii Karola III. môžme rozdeliť do dvoch základných skupín. K takémuto kroku oprávňuje nielen logické vyhodnotenie údajov obsiahnutých v citovaných biografiách autorov medailí, ale aj zachovaný písomný archívny materiál. Prvú skupinu tvoria medaily a žetóny razené oficiálne cisársko-kráľovským dvorom, druhú medaily vyhotovené k uvedenej príležitosti súkromnými raziarňami. Medzi oboma typmi sú zásadné rozdiely. Vydanie prvej skupiny zaštítil svojou autoritou priamo štát a realizoval ich razbu v erárnej mincovni (vo Viedni). Okrem toho bolo gro týchto medailérskych artefaktov určených na rozdávanie, teda sa za ne neplatilo. Bol to akýsi dar panovníka hodnostárom a obyvateľstvu krajiny na pamiatku korunovácie. Druhá skupina je charakteristická tým, že vydavateľmi týchto medailí boli súkromné osoby a razobné dielne. Išlo teda o privátne aktivity, ktoré neinicioval štát. Mali dve základné motivácie. Jednak patrilo k nepísanej etikete vydať k tak významnej udalosti ako bola kráľovská korunovácia vlastné prestížne medailérske dielo, a to ako výraz oddanosti dvoru (ktorému iste "lichotili" takéto aktivity), jednak malo vydávanie takýchto medailí svoj neodmysliteľný obchodný rozmer. Tieto medaily boli totiž určené najm ä na predaj. Pokúsme sme sa spolu identifikovať uvedených súkromníkov. Medaily od G.. W. Vestnera (č. 4, 5 a 6 v súpise), ako aj medailu od P. P. Wernera (č. 7) zrejme vyrazila razobňa C. G. Lauffera v Norimbergu, pre ktorú v tom čase Vestner pracoval. Werner v uvedenej dobe takisto pôsobil v Norimbergu a keďže jeho medaila má zhodný reverz s Vestnerovými medailami uvedenými pod č. 5 a 6, razila ich stopercentne jedna razobná dielňa. Medaila od Johanna Kittela (č. 3) vznikla pravdepodobne vo Vratislave, kde tento medailér žil a jej vydavateľom mohol byť on sám, prípadne nejaký iný vydavateľ. Medailu od Daniela Siegmunda Docklera (č. 8) vydala iste razobňa G. F. Nürnbergera v Norimbergu, pre ktorú Dockler dodával razidlá. V prípade medaily uvedenej v súpise pod číslom 2, ktorá je spoločným dielom G. W. Vestnera a G. F. Nürnbergera, je otázne, či bola vydaná Laufferovou alebo Nürnbergerovou dielňou. K medaile uvedenej v súpise pod číslom 1 sa momentálne nie je možné bližšie vyjadriť, pretože nie je známe, kto ju vytvoril.

V druhej časti štúdie sa budem bližšie zaoberať medailami vydanými ku korunovácii oficiálne štátom. Veľmi zaujímavé písomné pramene k tejto skupine medailí a žetónov, zachované vo Finančnom archíve vo Viedni (5), umožňujú urobiť si pomerne ucelený prehľad o tom, koľko stálo vyhotovenie týchto artefaktov, v akých počtoch a akou technológiou boli razené, komu boli venované ako dary, ako i niektoré ďalšie podrobnosti (ako boli balené, ako dlho trvala razba atď.). Ide o cenné údaje, pretože k v äčšine medailí razených pred 100 - 150 a viac rokmi sa takéto údaje, žiaľ, nezachovali.
Aj medzi medailami a žetónmi razenými oficiálne štátom ku korunovácii Karola III. v Bratislave možno rozoznať dva základné typy. Tieto artefakty sa dajú rozdeliť na dve základné podmnožiny. Prvú tvoria medaily a žetóny, ktoré boli na nariadenie cisára využité priamo pri slávnostnom akte korunovácie 22. mája 1712, to znamená že boli v ten deň rozdávané prítomným hosťom ako dary (prípadne rozoslané tým, ktorí sa nemohli zúčastniť korunovácie), ako i rozhadzované medzi prizerajúcich sa ľudí. Archívny materiál obsahuje presný súpis týchto medailí a žetónov. Druhú podskupinu tvoria medaily voľnejšie súvisiace s aktom korunovácie.

Do prvej podmnožiny patrí medaila uvedená v súpise pod číslom 9. Jedno z písomných vyúčtovaní uložené vo Finančnom archíve - Archíve viedenskej mincovne vo Viedni popisuje túto medailu. Uvádza sa v ňom, že na averze medaily je rovnaký symbol (Simbolum) ako na medaile razenej pri príležitosti cisárskej korunovácie vo Frankfurte nad Mohanom v decembri roku 1711 a na celkom novom reverze dvaja géniovia (anjelici) držiaci uhorskú korunu a príslušný text. K frankfurtskej korunovácii vytvorili medailéri viedenskej mincovne tri diela. Jedna je s otáznikom pripisovaná Benediktovi Richtrovi, ďalšiu vytvoril Johann Michael Hoffmann a napokon tretiu Hoffmann v spolupráci s Danielom Warouom. (6) Keďže na prvých dvoch je na averze poprsie panovníka a len na tretej obrazový "symbol" (zemeguľa v oblakoch), hľadanou medailou je práve medaila uvedená v súpise pod č. 9 (v súčasnosti však popisujeme ako averz stranu s anjelmi a textom a ako reverz stranu so zemeguľou). Poukazuje na to aj skutočnosť, že táto medaila bola razená, ako je uvedené vyššie v súpise, ako jediná aj v 20-dukátovom zlatom prevedení, s čím korešpondujú údaje obsiahnuté v archívnom materiáli. Medaila je pripisovaná s otáznikom Danielovi Warouovi. (7) Nemá autorské signovanie a ani v zachovaných písomných dokumentoch sa neuvádza medailér, ktorý ju vytvoril. Porovnanie s medailami uvedenými pod číslami 11 a 12 ukazuje, že sa na nich v rôznych kombináciách striedajú 3 rovnako poňaté výjavy - poprsie panovníka, zemeguľa v oblakoch a anjelici držiaci uhorskú korunu. Preto môže byť autorom medaily č. 9 buď Daniel Warou, Benedikt Richter či dokonca J. M. Hoffmann (* okolo roku 1650 - † 1730), ktorý pôsobil v mincovni vo Viedni od roku 1680, kde bol rytcom a neskôr (od 1715) vardajnom. V rokoch 1711, 1712 a 1723 bol poverený riadiť razbu korunovačných (Frankfurt nad Mohanom, Bratislava a Praha) a holdovacích (Viedeň) medailí a žetónov. (8)

Čo sa týka žetónov, ktoré boli rozdávané a rozhadzované medzi ľudí v Bratislave 22. mája 1712, v archívnom prameni sa konštatuje, že mali byť na nariadenie cisára razené rovnakým spôsobom ako žetóny k cisárskej korunovácii vo Frankfurte nad Mohanom. Možno predpokladať, že aj výjavy na nich mali byť rovnaké (samozrejme za predpokladu úpravy príslušných popisných textov). Pod č. 18 v súpise uvádzané žetóny majú vskutku svoje pendanty aj medzi frankfurtskými žetónmi. (9) V zbierkach NBS-Múzea mincí a medailí uložený žetón k bratislavskej korunovácii Karola III. vyzerá rovnako ako žetóny popísané pod č. 18. To znamená, že má na averze cisársku korunu a text, na reverze zemeguľu v oblakoch a heslo CONSTANTIA ET FORTITUDINE. (10) To, že žetóny mali takúto podobu, dokazujú okrem toho popisy v dobovej numizmatickej literatúre, napríklad v známom Széchényiovskom katalógu uhorských a sedmohradských mincí z roku 1807 (11) či Katalógu Wurzbach-Tannenbergovej zbierky medailí z roku 1943. (12) Kto bol autorom výtvarného návrhu a rytcom týchto žetónov? Frankfurtské žetóny, podľa ktorých boli robené žetóny na bratislavskú korunováciu, boli v literatúre pripísané J. M. Hoffmannovi, ktorému pomáhal D. Warou. A to na základe vyúčtovania cestovných nákladov oboch rytcov z Viedne do Frankfurtu nad Mohanom, kde sa zúčastnili razby korunovačných medailí a žetónov. (13) Hoffmann ako rytec mal na starosti, ako sme videli, popri frankfurtských a pražských aj riadenie razby bratislavských korunovačných žetónov a medailí. Známe je i to, že s ním spolupracoval Warou. Na tvorbe bratislavských medailí a žetónov sa však určite podieľal takisto rytec Josef Michael Fordmandl, ktorý pôsobil vo Viedni ako hlavný rytec mincovne i ako dvorský kameňorytec a tvorca pečatí a erbov. (14) Je totiž autorom vyúčtovania nákladov na vyhotovenie i dopravu týchto korunovačných artefaktov. (15) Otázkou zostáva, do akej miery uvedení traja rytci spolupracovali. Či každý z nich vykonal časť ryteckých prác (na razbu bolo potrebných viacero párov razidiel) alebo či prípadne Hoffmann s Warouom poverili Fordmandla realizáciou bratislavskej zákazky.

Do druhej podskupiny medailí vyrazených erárom patria medaily uvedené v súpise pod číslami 10 - 17. Tieto medaily boli razené medailérmi a rytcami zamestnanými v mincovni vo Viedni - Benediktom Richtrom, Danielom Warouom a Josefom Michaelom Fordmandlom. K medailám č. 12/c, 14 a 15/a sa dokonca v zbierke razidiel viedenskej mincovne dodnes zachovali razidlá. (16) Na medailách 9, 10, 11 a 12 sa vzájomne kombinujú tri obrazce (zemeguľa v oblakoch, poprsie panovníka a anjeli s korunou). Na medailách 13 - 17 sú popri variovanom poprsí panovníka na reverzoch ďalšie tri motívy (erb; orlica so žezlom a mečom sediaca na glóbuse; uhorská koruna so skríženým žezlom a mečom). Uvedené medaily nepatrili medzi medaily a žetóny rozdávané ako "panovnícky dar" v deň korunovácie v Bratislave. Určite však vznikli k tejto príležitosti. Isté je, že ich vytvorili umelci pôsobiaci vo viedenskej mincovni, čo znamená, že ich dal vyhotoviť erár. Otázkou je, či išlo o iniciatívu panovníka, najvyššieho štátneho hospodárskeho úradu, teda Dvorskej komory alebo priamo mincovne (či jej zamestnancov). Nevie sa ani, či boli razené pred, prípadne až po korunovácii. Z iných prípadov je totiž známe, že o medaily a žetóny ku korunováciám, panovníckym návštevám a pod. býval veľký záujem a razili sa aj dodatočne po uskutočnenej slávnostnej udalosti. (17) Je veľmi pravdepodobné, že medaily patriace do druhej podskupiny boli určené prevažne na predaj, i keď písomný dôkaz momentálne absentuje. Možno tak predpokladať na základe paraliel. Tak napríklad žetóny k holdovaniu dolnorakúskych stavov vo Viedni cisárovi 8. 11. 1712 viedenská mincovňa aj predávala. Podľa jedného vyúčtovania bolo predaných 19 veľkých zlatých, 65 malých zlatých, 384 veľkých strieborných a 589 malých strieborných žetónov s celkovým ziskom 152 zlatých a 27 ½ grajciara. (18) Predávali sa aj žetóny razené ku korunovácii Karola III: na českého kráľa v Prahe v roku 1723. Mincmajster viedenskej mincovne Franz Josef Mittermayr von Waffenberg nariadil razenie týchto žetónov v mincovniach vo Viedni i Prahe. Z nich autor modelov, matríc, puncí a razidiel medailér Anton Maria de Gennaro a jeho žiak Francesco Altomonte dostali ako odmenu spolu 14 veľkých a 24 malých žetónov. Takisto nimi boli obdarovaní úradníci pražskej mincovne. úradníkom z mincovne vo Viedni bolo povolené prerozdeliť si výnos z predaja žetónov vyrazených razidlami, ktoré boli ponechané v opatere vardajna Josefa Heibla a razené dodatočne vo Viedni. Po korunovácii sa razili ďalšie žetóny aj v Prahe. Zisk z ich predaja si proporčne rozdelili mincmajstri, de Gennaro a úradníci a robotníci pražskej mincovne. (19) V spojitosti s razbou popisovanej podmnožiny medailí k bratislavskej korunovácii v roku 1712 je zaujímavé povšimnúť si, z akého širokého diapazónu kovov boli razené. Zachovali sa exempláre zo zlata, striebra, bronzu, medi, cínu a železa (zliatiny). V súvislosti s tým sa vynára otázka týkajúca sa ich autenticity. Nie je vylúčené, že v niektorých prípadoch mohlo ísť o neoficiálne či skúšobné razby a dorazby.

Vráťme sa na záver ešte raz k podskupine medailí a žetónov, ktoré boli rozdávané priamo pri príležitosti bratislavskej korunovácie (č. 9 a 18). Razené boli na priamy príkaz panovníka, a to vo viedenskej mincovni, keďže - ako sa v prameni konštatuje - v bratislavskej mincovni (Münz Banckh) sa v tom čase nenachádzali vhodné rolírovacie stroje a balanciére na razbu. Z príslušného vyúčtovania sa možno dozvedieť, že na ich razbu bolo 16. apríla 1712 vyplatených Hlavným dvorským platobným úradom 2000 zlatých. Táto suma bola zvýšená 18. mája o ďalších 2000 zlatých a napokon 28. mája o 3000 zlatých (filiálkou platobného úradu v Bratislave). Celkovo bolo teda na razbu vyčlenených 8000 zlatých.

Medaila ku korunovácii sa razila v hodnote 30- a 20-dukátov. Rytecké práce spojené s jej vyhotovením stáli 30 zlatých, za vyhotovenie páru razidiel dostal zámočník 7 zlatých a 30 grajciarov. Náklady na tavbu zlata a adjustáž týchto zlatých medailí boli 4 zlaté a 16 grajciarov. Veľké zlaté žetóny (priemer 23 - 25 mm) boli razené v hodnote 1 a ¼ dukátu, malé zlaté žetóny (priemer 17 - 19 mm) v hodnote ¾ dukátu. Na medaily a zlaté žetóny bolo dohromady použité zlato v hodnote 1274 a ½ dukátu, čo v prepočte na peňažné jednotky bolo 5437 zlatých a 52 grajciarov. Veľké (priemer 23 - 25 mm) a malé (priemer 17 - 19 mm) strieborné žetóny sa razili v rýdzosti 12 lótov. Celkovo bolo na ne vynaložených 104 viedenských hrivien a 4 lóty a 3 kvintlíky striebra v hodnote 2242 zlatých a 22 ½ grajciara. Práce spojené s tavbou striebra, bielením platničiek a kováčskymi úpravami stáli 55 zlatých a 37 ½ grajciara. Na razenie v äčších zlatých a strieborných žetónov bolo použitých 6 párov razidiel. Keď sa k cene 1 páru (3 zlaté) pripočítali náklady za rytecké práce, kalenie a leštenie razidiel (7 zlatých), stálo vyhotovenie 1 páru razidiel 10 zlatých. Výroba všetkých párov tak stála spolu 60 zlatých. Na razbu menších žetónov sa použili 4 páry razidiel a jedno razidlo averzu alebo reverzu (prameň nešpecifikuje, o ktorú stranu išlo), v celkovej hodnote 37 zlatých. Minciari vyrazili všetky medaily a žetóny na balanciéroch za 6 dní, za čo im bolo vyplatených 12 zlatých a 36 grajciarov. Jeden z raziacich strojov sa pri razbe pokazil - uvoľnil sa jeho spodok, jeho zaklinovanie stálo 4 zlaté. Dvanásť špeciálnych kotúčov (stibich Rohln) použitých pri kalení, obstrihávaní (schairung), tavbe zlata a leštení malo hodnotu 6 zlatých. Ďalšie k vyhotoveniu a baleniu medailí potrebné suroviny a materiály si vyžiadali vyplatenie 3 zlatých a 46 grajciarov. Išlo o pomôcku (lichter) na kalenie razidiel, kamenec na leštenie razidiel, ako i modrý a biely papier a čierne a žlté plátno na vrecúška, do ktorých boli balené medaily a žetóny. Napokon treba k celkovým nákladom pripočítať 100 zlatých, ktoré stála doprava žetónov (cestovné, diéty) z Viedne do Bratislavy, ako aj ich prerozdelenie na mieste. Celá operácia trvala 12 dní a žetóny sa dopravovali do Bratislavy na korunovačnú slávnosť v rámci 4 zásielok. Summa summarum išlo presne o 7897 zlatých a 58 grajciarov, ktoré stálo vyhotovenie medailí a žetónov pre korunovačný ceremoniál v Bratislave 22. mája 1712. Vyúčtovanie vyhotovil, ako už bolo povedané, rytec Josef Michael Fordmandl. Pre predstavu, koľko reálne činila v danej dobe vyššie citovaná suma, bude vhodné uviesť, že v roku 1689 stála krava 6 - 10 zlatých, v roku 1706 topánky 48 grajciarov, ako i že v roku 1659 zarobil učiteľ mesačne 2 zlaté, v roku 1700 murársky majster denne 22 grajciarov (1 zlatý = 60 grajciarov) a nádenník denne 8 grajciarov. (20)

V archívnom materiáli su zaznamenané presné počty vyrazených medailí a žetónov, ako i rozpisy osôb a inštitúcií, ktorým boli tieto artefakty darované. Celkovo sa vyrazilo 5 kusov zlatých medailí (dve 30-dukátové a tri 20-dukátové), 542 veľkých zlatých, 676 malých zlatých, 5334 veľkých strieborných a 8800 malých strieborných žetónov. K medailám a žetónom sa zachoval nasledujúci rozdeľovník:

- samotný cisár a kráľ bol obdarovaný jednou 30- a jednou 20-dukátovou medailou, ako aj 50 veľkými zlatými, 50 malými zlatými, 200 veľkými striebornými a 200 malými striebornými žetónmi
- na príkaz cisára bolo z každého typu žetónov zaslaných do španielska po 50 kusov
- prezidentovi Uhorskej komory grófovi Erdődimu bolo určených 50 veľkých zlatých, 50 malých zlatých, 1500 veľkých strieborných a 2500 malých strieborných žetónov (mali sa rozdávať a rozhadzovať medzi ľudí)
- prezidentovi Dvorskej komory Tomasovi Gundackherovi von Stahrenberg pripadla jedna 30-dukátová zlatá medaila
- vdova cisárovná Eleonóra Magdaléna (manželka Leopolda I.) dostala 20-dukátovú zlatú medailu, 25 veľkých zlatých, 25 malých zlatých, 50 veľkých strieborných a 100 malých strieborných žetónov
- rovnakú medailu i rovnaké množstvo žetónov dostala cisárovná vdova Amália (manželka Jozefa I.)
- deti oboch cisárovien boli obdarované 24 veľkými zlatými, 24 malými zlatými, 48 veľkými striebornými a 96 malými striebornými žetónmi (po rovnakom množstve dostali arcivojvodkyňa Alžbeta, Magdaléna, Mária i Amália)
- pre uhorských duchovných, šľachtu a hodnostárov zhromaždených v Bratislave bolo určených 170 veľkých zlatých, 370 malých zlatých, 1550 veľkých strieborných a 2600 malých strieborných žetónov
- pre zúčastnených, ako pri korunovácii neprítomných tajných radcov, ministrov a "gavalierov", rovnako pre rôzne inštitúcie a úrady bolo vyčlenených 148 veľkých zlatých, 82 malých zlatých, 1691 veľkých strieborných a 2658 malých strieborných žetónov.

Po prerozdelení všetkých medailí a žetónov zostalo ako zvyšok v pokladni 195 veľkých strieborných a 496 malých strieborných žetónov. Pre zaujímavosť možno uviesť, že medzi obdarovanými boli aj cisárski komorskí hudobníci s kapelmajstrom (1 veľká Au, - /0/ malých Au, 50 veľkých Ag, 50 malých Ag žetónov), cisárska osobná stráž (-, -, -, 260), dvorský úrad dozerajúci na záhrady, kuchyne a pivnice (1, -, 50, 150), poštmajster v Bratislave (-, -, 6, -) či ubytovací majster (-, -, 6, -).

Uvedené údaje o počtoch razených medailí a žetónov umožňujú urobiť si rámcovú predstavu o množstvách pam ätných medailí a žetónov razievaných pri cisárskych či kráľovských korunováciách. Popísané objemy razených medailí a žetónov k bratislavskej korunovácii konanej v roku 1712 nie sú však celkom definitívne. Dozvedáme sa o tom zo zaujímavého písomného prameňa z roku 1741 (21), ktorý vyhotovil pravdepodobne medailér a riaditeľ viedenskej ryteckej akadémie Antonio Maria de Gennaro. I keď nie je pod dokumentom podpísaný, v jeho záhlaví sa uvádza, že bol vyhotovený v taliančine a potom preložený do nemčiny. Takéto vyhotovovanie úradných písomností bolo typické pre Gennara, ktorý pochádzal z Neapolu. Z dokumentu sa dozvedáme, že razbu žetónov ku korunovácii Karla III. (VI.) na cisára vo Frankfurte nad Mohanom (1711), jeho korunovácii na uhorského kráľa v Bratislave (1712), ako i k holdovaniu stavov panovníkovi vo Viedni (1712) mal na starosti rytec Johann Michael Hoffmann. Poverený bol vyhotoviť aj rozpis nákladov a vyúčtovanie pre Dvorskú komoru. Bez povolenia však dal nad predpísaný počet raziť aj ďalšie množstvá žetónov k týmto udalostiam. Z ich predaja mal potom zisk, o ktorý sa delil s kremnickým rytcom Danielom Warouom. Vec bola podľa Gennara o to zarážajúcejšia, že Warou i Hoffmann dostali za svoju námahu pomimo riadneho platu mimoriadnu finančnú rekompenzáciu. Warouovi spolu s jedným z robotníkov bola okrem toho vyplatená odmena za dopravu žetónov do Frankfurtu nad Mohanom.

Čo sa týka korunovačnej medaily, v citovanom prameni sa hovorí len o zlatých kusoch, v súpisoch sa však stretávame aj so striebornými a bronzovými exemplármi, ktoré museli byť razené nad stanovený limit, a to pravdepodobne aj dodatočne, prípadne s istým časovým odstupom.

V súpise medailí a žetónov vyrazených ku korunovácii v Bratislave v roku 1712 je uvedených 17 rôznych typov medailí a korunovačné žetóny. Vzhľadom na variabilitu a vzájomné kombinovanie averzov a reverzov razených medailí, nie je vylúčené, že sa v budúcnosti objaví nejaká neznáma medaila k uvedenej korunovácii, i keď pravdepodobnosť takéhoto nového objavu je dosť malá. Vzhľadom na vyššie uvedené počty razených žetónov, nie je prekvapujúce, že sa s nimi možno pravidelne stretnúť na rôznych numizmatických aukciách. Medaily sa objavujú výnimočnejšie, no aj tie sú zavše ponúkané na predaj. Rozhodne však tvoria samozrejmú súčasť v äčších numizmatických muzeálnych a súkromných zbierok.