Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1556), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho kráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Johanny Kastílskej a Aragónskej, dedičky španielského trónu.

Po smrti švagra Ľudovíta Jagellonského (r. 1526) sa usiloval o nástupníctvo v Českom kráľovstve a v Uhorsku. Českým kráľom bol zvolený 23. októbra1526, jeho korunovácia sa konala 24. februára1527.

V Uhorsku bolo jeho postavenie zložitejšie. Necelé dva mesiace po pražskej voľbe bol časťou uhorskej šľachty zvolený kráľom (17. decembra1526). O trón a skutočnú vládu však musel počas dlhých rokov bojovať s protikráľom, sedmohradským vojvodom Jánom Zápoľským, ktorý dosiahol uhorský trón o mesiac skôr a to 11.novembra 1526. Zápoľský bol podporovaný Osmanskou ríšou, ktorá od 2. polovice 15. storočia prenikala do Európy. Turci dvakrát (v r. 1529 a 1532) ohrozili Viedeň. Ferdinand si napokon – okrem titulu uhorského kráľa (korunovaný v novembri 1527) – udržal vládu v západnom Uhorsku, v Chorvátsku a na dnešnom Slovensku. Spojením rodových rakúskych dŕžav s českými krajinami a s Uhorskom do jednej personálnej únie založil Ferdinand I. podunajskú monarchiu rakúskych Habsburgovcov, štátny útvar, ktorý pretrval ďalších takmer 400 rokov (až do r. 1918).

Boj Ferdinanda I. a Jána Zápoľského o nadvládu nad Uhorskom bol ukončený až ich vzájomnou dohodou vo Varadíne roku 1538, kde prišlo k rozdeleniu Uhorska na východnú a západnú časť, pričom východná časť dnešného územia Slovenska pripadla Jánovi Zápoľskému a západná Ferdinadovi I. Súčasťou dohody bolo, že po smrti Jána Zápoľského celé územie pripadne Habsbugovcom, keďže Ján Zápoľský nemal v tom čase dediča. Neskoršie sa však oženil s dcérou poľského kráľa Izabelou a vo svojom závete zanechal svoju časť Uhorska svojmu synovi, ktorý sa mu s Izabelou narodil. Zápoľský zomrel 20. júla 1540 a keďže Izabela dohodu z Varadína neuznala, východná časť zostala v rukách Zápoľských až do roku 1552. Vtedy sa Izabela tohto nároku zriekla a odišla aj so synom do Poľska.

Boj oboch uhorských kráľov mal vplyv aj na mincovú činnosť v uhorských mincovniach. V Košiciach razil denáre v roku 1527 Ján Zápoľský, neskôr razil denáre v rokoch 1527 – 1533 Ferdinand I. po dobití Košíc - denár s letopočtom 1527. Od roku 1536 sa Košíc opäť zmocňuje Zápoľský, ale mince tam už nerazil .

V Smolníku neďaleko od Košíc razil mince – denáre komorný gróf Ján Thurzo s mincovou značkou S-A pre Ferdinanda I.

V Kremnickej mincovni sa razili všetky druhy mincí vrátane zlatých dukátov v rokoch 1527-1564 pre Ferdinanda I. s výnimkou dvoch krátkych období, a to 1527 – dukáty, groše, denáre a oboly, 1532-33 denáre pre Jána Zápoľského.

Bratislava patrila v danom období do vplyvu Ferdinanda I. ( 1526 – 1564 ), ktorý dal už v roku 1528 príkaz Joachimovi Hellerovi ( Hallerovi z Halensteinu) na razbu mincí v Bratislave. Mince sa však začali raziť až v roku 1530 a to denáre so značkou P – H ( Pressburg – Haller ) , ktorých razbu pre zlú kvalitu dal cisár zastaviť. V roku 1531 bola razba denárov obnovená – možno so súhlasom uhorskej komory, ktorá vtedy obnovila činnosť, avšak na opätovný zásah cisára bola definitívne raba mincí ukončená. Nástroje používané pri výrobe mincí boli odvezené do kremnickej mincovne spolu s nehodnotnými mincami. Mince boli roztavené a kov z nich bol použitý pri výrobe kremnických mincí.

V roku 1530 boli v Bratislave razené dva typy denárov a to s tzv. vykrojeným uhorským erbom ( zaujímavý typ je vyobrazený v literatúre 2 tab. IV. obr.62) alebo s rovným uhorským erbom. Z roku 1531 sú známe typy s rovným erbom. V literatúre č.6 je uvedených šesť typov razidiel pre ročník 1530 a dva typy pre rok 1531. Je veľmi pravdepodobné, že počet razidiel použitých v Bratislave je omnoho väčší, ako to dosvedčujú vyobrazenia mincí z literatúry a aukčných katalógov. Doposiaľ nie sú k dispozícii záznamy mincovne a tak z daného obdobia nie je známy počet použitých razidiel. Výskyt týchto bratislavských mincí v nálezoch je pomerne zriedkavý, lebo mince boli neskôr stiahnuté z obehu. Iné druhy mincí ako denáre sa v Bratislavskej mincovni počas vlády Ferdinanda I. nerazili.

Použitá literatúra:
1. Kolektív autorov - Kniha kráľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, Bratislava 2003
2. Huszár Lajos - Habsburg-házi királyok pénzei 1526-1657, Akadémiai kiadó, Budapest 1975 ( str.62 )
3. Jozef Hlinka - Bratislavská mincovňa, Obzor 1982 ( str.26 )
4. Literatúra: Ľudia, Peniaze, Banky - zborník z konferencií, NBS Bratislava 2003, článok Antona Fialu - Mincovanie v Bratislave
5. Emil Petách - Dejiny mincovania v Košiciach, Východoslovenské vydavateľstvo n.p. Košice 1986
6. On-line knižnica Wikipedia - www.wikipedia.org