Po smrti cisára Mateja II. v marci 1619 nastúpil Ferdinand II. Habsburský do čela monarchie a 28. augusta bol vo Frankfurte nad Mohanom zvolený rímskonemeckým cisárom (korunovaný tamtiež 9. septembra).

Ferdinand II. bol na uhorského kráľa korunovaný v Bratislave 1.7.1618. Jeho korunováciu nám pripomína jedna medaila a osem druhov korunovačných žetónov razených len zo zlata a striebra. Druhá manželka Ferdinanda II. - Eleonóra z Mantovy bola na uhorskú kráľovnú korunovaná v Bratislave dňa 26.7.1626 - poznáme dva druhy korunovačných medailí, ktorých autorom je Hans Guet.

Politická a hospodárska situácia donútili Ferdinanda II. hľadať nové dodatočné zdroje príjmov z mincového regálu, čo predstavovalo zriadiť novú mincovňu - voľba padla na Bratislavu a od 18. marca 1623 sa spustila do činnosti. Panovník vydaným patentom zabezpečil reálnu podobu razby mincí, čo do zrna ako aj druhu - mali sa raziť denáre rýdzosti 3,5 lótu, groše v hodnote päť denárov a neskoršie podľa patentu tiež ríšske toliare so značkou B-Z. V patente sa hovorí aj o obraze mincí - na jednej strane majú mať uhorský znak s mincovou značkou P-P a na druhej strane Madonu s Ježiškom. Uhorská komora zabezpečila aj budovu mincovne - po nebohom Jánovi Kerekešovi. Drevené uhlie sa získavalo z lesov grófa Pavla Pálfyho. O mincový kov sa starali kráľovskí úradníci.

Panovník dával mincovňu do prenájmu, a to: od 24. apríla do 12. júna 1623 konzorciu súkromných podnikateľov, od 13. júna do 5. decembra 1623 židom, od 6. decembra 1623 do 20. augusta 1624 mal mincovňu v prenájme Balthazár Zwirner. Posledným nájomcom mincovne od 21.augusta do 15. septembra bol Ján Joachim Edling ( Edlinger ). Po 15. septembri 1624 bolo zariadenie mincovne odvezené do Kremnice, kde si mohli aj majitelia nehodnotných bratislavských mincí razených na bielych platničkách s veľkou stratou vymeniť za kremnické razby. Edlingom razené široké groše v Bratislave majú značku dvojitú ľaliu, ktorá sa na minciach vyskytuje až tri krát.

Pozn.: Výskyt mincí Ferdinanda II. v porovnaní s mincami Ferdinanda I. je častejší, na Slovensku sa jedna vyskytla v bratislavskej aukcii ( denár ročníka 1623 ), inak len na aukciách v zahraničí. Aj tieto sú veľmi vzácne a mnohí zberatelia a ani obchodníci s mincami ich nepoznajú. Tieto mince sú v porovnaní s inými mincami Ferdinanda II. razené takmer z čistej medi, ich zachovalosť je často veľmi zlá, že sa nedá ani určiť z akého razidla boli vyrazené. V prílohe sú vyobrazené denáre s mincovými značkami P-P ročníky 1623, 1624, groše ročník 1623 a 1624 a ďalší obrázok je groš so značkami dvojitej ľalie letopočtu 1624 razený za Jána Joachima Edlinga.

Herinek ( str. 110 ) udáva razbu dvojtoliara ročníku 1623 so značkou B-Z bez vyobrazenia, šesť razidiel grošov ( str. 377- 2x 1623, 4x1624 ) a denáre ( str. 428 ) dva typy bez mincovej značky letopočtu 1623, dva typy so značkou P-P letopočtu 1623 a dva typy so značkou P-P letopočtu 1624.

Zberatelia sa v praxi môžu stretnúť len s denármi a grošmi letopočtov 1623 a 1624 a aj to len veľmi vzácne. Počet razidiel bratislavských mincí je však podstatne väčší ako udáva Herinek.

Použitá literatúra:
Ľudia, Peniaze, Banky - zborník z konferencií, NBS Bratislava 2003, článok Antona Fialu - Inflačné razby bratislavskej mincovne v rokoch 1623-1624. ( str. 93 )
Emil Novák - Korunovace a korunovační ražby habsburské monarchie v letech 1526-1918 II.diel. ( str. 7 )
Ludwig Herinek - Österreichische Műnzprägungen von 1592-1657, Wien 1984, Band I.