Za miesto vzniku najstarších mincí je právom označovaná Čína, kde boli zo začiatku používané symbolické kovové peniaze tvarov predmetov dennej potreby ako nože, rýle, časti odevu a pod. Neskôr dostali mince kruhovú podobu, kde v strede bol najskôr kruhový, neskôr štvorcový otvor a v poli boli nápisy – znaky. Nezávisle od čínskeho územia v Malej Ázii v siedmom storočí pred našim letopočtom v Lýdii začali používať najskôr malé kúsky kovu guľovitého alebo fazuľového tvaru z umelej zmesy zlata a striebra – elektrónu, v ktorej spočiatku pomer oboch kovov značne kolísal. Neskôr sa začali oba kovy používať oddelene, mince začali mať kruhový tvar a po prenesení tohto vynálezu na územie antického Grécka vznikol prvý ucelený antický mincový t.j. peňažný systém ( 566-527 pred n.l. ). Tento určoval, že jedna drachma ( t.j. dlaň ) sa rovná šiestim obolom ( oštepom ).

      Na území dnešnej Bratislavy začali prvé mince raziť keltskí Bójovia v prvej polovici 1. storočia pred n.l, ktorí po porážke od dákov vedených Burebistom ( 45-44 p.n.l.) mincovú činnosť zanechali. Na ich minciach sa vyskytuje týchto 15 druhov latinských nápisov – BIATEC, NONNOS, BUSV, BUSSUMARVS, IANTVMARVS, DEVIL, MACCIVS, COBROVOMARVS, COISA, AINORIX, P(F)ARIARIX, TITTO, EVOIVRIX, COVNOS, COVIOMARVS. Mince razili aj bez nápisov, rôznych nominálov ( t.j. veľkostí, tvaru a hmotnosti ). Za najpozoruhodnejšie mince sa považujú zlaté statéry s nápismi BIATEC a NONNOS. Kelti razili na území Bratislavy najmä typické tetradrachmy ( tzv. biateky, podľa nápisu, ktorý sa na nich vyskytuje najčastejšie ), ale aj pomerne veľké množstvo iných typov mincí 1, 2.

     Nasledovalo dlhé časové obdobie, keď sa na území Bratislavy mince nerazili, ale len používali, a to mince rímskejbyzantskej ríše. Až prvý uhorský kráľ z rodu arpádovcov, Štefan I. ( nazývaný aj svätý panoval v rokoch 997-1038), razil v Bratislave denáre:
A:(ST)EPHANVS REX
R:(B)RESLAVA CIV.

      Tieto denáre razil pred rokom 1030, ako to dokladajú nálezy z švédskeho ostrova Gotland v Baltickom mori3. Ďalším arpádovcom, ktroý na území Bratislavy razil mince, je kráľ Šalamún (1063-1074), avšak keďže razil mince aj v ďalších mincovniach bez mincových značiek, nie je možné bezpečne určiť mincovňu. Je veľmi pravdepodobné, že aj niektorí ďalší panovníci z arpádovského rodu mohli raziť mince v Bratislave, ale bez mincových značiek alebo iných písomných záznamov sa to s určitosťou potvrdiť nedá.

      Kráľovná Mária z Anjou (1382-1395) dala tiež raziť mince na území Bratislavy a predpokladá sa, že by to mohli byť denáre s mincovou značkou Is4. Prvé písomné mincovné privilégium pre Bratislavu vydal až jej manžel, uhorský kráľ a rímsky cisár Žigmund Luxemburský (1387-1437) 6. marca 1430. Podľa neho v Bratislave zriaďuje mincovňu spolu s bratislavskými mešťanmi a majú sa tu raziť qvartingy – štrťdenáre. Tieto sa skutočne razili s mincovými značkami I-C, I-I, I-P, I-R,I-A4 ( dosiaľ napodrobnejší popis a vyobrazenie bratislavských qvartingov je v lit.5). Ďalším privilégiom z 23. júna 1430 kráľ Žigmund povoľuje v Bratislave raziť všetky druhy mincí, realizácia tohto privilégia je však otázna a roku 1435 bola razba mincí zastavená.

      Ďalší uhorský králi z rôznych rodov s určitosťou razili mince v Bratislave, avšak pre nedostatok písomných prameňov nie je možné s istotou potvrdiť, kde sa daná minca razila. Sú to predovšetkým denáre a poldenáre ( oboly ), na ktorých sú mincové značky, ktoré určujú, v ktorej mincovni boli razené, ale len o niektorých môžeme s istotou tvrdiť, že pochádzajú z Bratislavy, o niektorých sa to predpokladá. Keďže nie sú známe ani presné časové údaje o činnosti bratislavskej mincovne počas vlády týchto uhorských kráľov, za ich menom sú roky ich vládnutia na uhorskom tróne a nie obdobie činnosti mincovne v Bratislave počas ich vládnutia. Sú to títo uhorskí králi:
Albert 1437-1439, razil aj tzv. viedenské biele fenigy
Vladislav I. 1443-1444
Ján Huňady 1447-1451
Ladislav V. – Pohrobok 1453-1457
Vladislav II. 1490-1516
Ľudovít II. 1516-1526

      Posledné časové obdobie činnosti mincovne v Bratislave pripadá na obdobie vlády habsburgovcov, a to:
Ferdinand I. 1530-31 – denáre
Ferdinand II. 1623 – 2toliar a ½toliar, 1623-24 groše a denáre
Leopold I. 1675 – 5dukát, 1675, 1696,1699 – dukát, 1675-1/3dukátu, 1673-76, 1695-96
15.grajciar , 1675-76, 1684-85 – VI. grajciar, 1675,1695-99- 3.grajciar,
1695,1698-1700- 1.grajciar, 1695,1699 - duárius
Jozef I. – 1708 - 10dukát, 1705-1711 - dukát, 1710-11 – ¼ dukát, 1705-1708,1710-11 – toliar,
1705-11 – 3.grajciar
Karol VI. (II) – 1715- 10dukát, 1712,1714,1716,1718 – dukát, 1712 – ¼. dukátu,
1712 -1/6. dukátu, 1712,1715,1717-18 – toliar,
1712-13,1715-18, 1720-21 – 3. grajciar

      Miesto, kde bola umiestnená mincovňa v Bratislave sa často menilo – kelti mali mincovňu v areáli bratislavského hradu, ale aj v mieste terajšej Zámockej ulice, Žigmund Luxemburský zriadil mincovňu v drevenej budove vo dvore starej radnice, neskôr bola premiestnená do budovy na Jiráskovej ulici, ktorá je známa ako budova Academie Istropolitany a nakoniec bola v gotickej budove na dnešnej Michalskej ulici, ktorá stála na mieste, kde je dnes budova uhorského snemu ( teraz je tam sídlo univerzitnej knižnice).

     Technológia výroby mincí bola závislá od doby. Napríklad kelti razili mince do horúceho odlievaného mincového kotúča, neskôr bola používaná klasická stredoveká technológia a počas vlády habsburgovcov sa používali pri výrobe na tu dobu moderné valcovacie stroje – na výrobu pásika mincového plechu a samotnú razbu mincí, ktoré sa potom dierovačom vystrihli.

      Kvalita mincí bola rozdielna. Kelti a habsburgovci ( Leopold I. – Karol VI, ) razili veľmi kvalitné mince čo do rýdzosti používaného kovu ako aj po výtvarnej stránke. Keltské mince, najmä tzv. biateky sú považované za najkrajšie mince keltskej kultúry. Zlatétoliarové mince hasburgovcov sú tiež považované po výtvarnej stránke za špičkové výrobky svojej doby. Mince ostatných panovníkov ( vrátane hasburgovcov Ferdinanda I. a Ferdinanda II. ) boli rôznej kvality, ktorá väčšinou nezodpovedala príslušným nariadeniam panovníkov a preto veľmi často bola činnosť mincovne prerušená, niekoľko krát bola mincovňa zrušená a razidlá spolu s nástrojmi na výrobu mincí boli odvezené do kremnickej mincovne.

      V okolí Bratislavy sa nenachádzali zdroje - bane na zlato, striebro a meď – kovy potrebné k výrobe mincí, preto sa tieto kovy museli dovážať. Činnosť mincovne v Bratislave bola väčšinou podmienená zlou hospodárskou situáciou alebo vojenským ohrozením iných časti ríše a preto uhorskí panovníci opätovne zriaďovali mincovňu v Bratislave. Po páde Budína do rúk turkov tak urobil Ferdinand I., Leopold I. zriadil mincovňu v Bratislave po tureckom vojenskom ohrození Viedne, Ferdinand II. počas tridsaťročnej vojny, ktorá síce prebiehala najmä na českom území ale vyradila väčšinu českých mincovní z činnosti a v Čechách sa začal prejavovať nedostatok mincí, čo spôsobovalo hospodárske ťažkosti a pod. Tieto skutočnosti ( najmä nedostatok potrebných kovov ) mali vplyv na kvalitu mincí a zmena vojenskej alebo hospodárskej situácie, t.j. keď pominuli dôvody, pre obnovenie činnosti mincovne spôsobili, že činnosť mincovne bola opäť prerušená.

      Dokladom o činnosti mincovne na území Bratislavy sú najmä mince. Niektoré je možné vidieť v múzeách – napr. na bratislavskom hrade, v bratislavskom mestskom múzeu na Vajanského nábreží, Múzeu mincí a medailí v Kremnici a pod., niektoré majú vo svojich zbierkach zberatelia a niektorí dediči ako pamiatku na svojich predkov. Vyobrazené mince je možno nájsť aj v odbornej literatúre a aukčných katalógoch prevažne zahraničných ( najmä maďarských, rakúskych a českých ) numizmatických firiem a spoločností. Bohužiaľ je treba konštatovať, že na území Slovenska nie je ucelená zbierka bratislavských mincí, ktorá by obsahovala aspoň 90% typov známych mincí a bola by verejne prístupná. Ani existujúce katalógy mincí niektorých panovníkov, ktoré sú pri minciach z iných mincovní pomerne podrobné, pre bratislavské mince sú skúpe na typy použitých razidiel. Bratislavské mince sa vyskytujú aj v správach z archeologických nálezov1, a to najmä z územia Slovenska a Maďarska, kde je ich výskyt však sporadický a tieto správy spravidla neobsahujú ich vyobrazenie.

     Záujemca o bratislavské mince sa môže o nich niečo dozvedieť z literatúry, ktorá je dole uvedená a z článkov, ktoré budú nasledovať.

 

Pre Macho & Chlapovič, Milan Burian

 

(c) Všetky práva vyhradené.

 

Použitá literatúra:
1 Archeológia Bratislavského hradu, článok z časopisu Pamiatky a múzeá 2/2010 str. 2- 13.
2 Eva KolníkováBratislavská keltské mince , Tatran 1991.
3 Jozef Hlinka – Bratislavská mincovňa , Obzor Bratislava 1982
4 Artur Pohl – Münzzeichen und Meisterzeichen auf ungarishen Münzen des Mittelalters 1300-1540 – Akademische Druck u. Verlagsanstalt – Graz 1982, Akademia kiadó - Budapest 1982
5 Rudolf Kujovský – Ján Hunka – Hromadný nález mincí z 15. storočia zo Šurian, článok zo Slovenskej numimatiky XI, Veda Bratislava 1990 str. 159-209.

01
02
03
04
05
06
07
08