Môj Košík

0 položiek0,00 €
Nemáte žiadne položky vo vašom nákupnom košíku.

0

×

Registration

Profile Informations

Login Datas

or login

First name is required!
Last name is required!
First name is not valid!
Last name is not valid!
This is not an email address!
Email address is required!
This email is already registered!
Password is required!
Enter a valid password!
Please enter 6 or more characters!
Please enter 16 or less characters!
Passwords are not same!
Terms and Conditions are required!
Email or Password is wrong!

Celkovo 1 položiek 10 z 17

Strana:
  1. 1
  2. 2
  • 12. 02. 2013 Z cyklu Kremnické medaily autor Mgr. Daniel Kianička, PhD.

    Návštevné medaily Františka Lotrinského

    Jednou z najvýznamnejších panovníckych návštev v stredoslovenských banských mestách bola návšteva cisára Františka Lotrinského, manžela cisárovnej Márie Terézie, ktorá sa uskutočnila v roku 1751. Predpoludním 3. júna dorazil panovník na Vindšachtu a Siglisberg nad Banskou štiavnicou, kde sa uskutočnil privítací ceremoniál a prehliadka baní, vrátane šachty Leopold s nainštalovaným vodnostĺpcovým čerpacím strojom. Poobede nasledovalo uvítanie priamo v B. štiavnici 4. júna cisár navštívil tamojšiu Hornú Bíberovu štôlňu a úpravnícke a hutnícke prevádzky. 5. júna sa uskutočnil cez deň výjazd do Hodruše a Žarnovickej Huty a večer banícka slávnosť v Banskej štiavnici.

    Zobraziť
  • 07. 02. 2013 Z cyklu Kremnické medaily autor Daniel Kianička
    Kremnický renesančný medailér Krištof Füssel a jeho tvorba

    Krištof Füssel je osobnosťou, ktorá je iste známa každému, kto sa zaujíma o dejiny výtvarného umenia. Bol to "rezač želiez", ktorý pôsobil v kremnickej mincovni v 16. storočí. Popri vyhotovovaní razidiel k minciam sa aktívne venoval aj - vo vtedajšej dobe novému umeleckému smeru - tvorbe medailí. Je vlastne najstarším podľa mena známym medailérom z územia bývalého Uhorska. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj fakt, že sa po ňom zachovalo množstvo medailí s osobitým autorským rukopisom, môžme ho pokladať za zakladateľa kremnickej medailérskej školy, a teda aj slovenského, resp. uhorského medailérstva. Krištof Füssel bol medailérom tvoriacim v duchu princípov renesancie a vytvoril viacero panovníckych a biblických medailí. O jeho živote sa nezachovalo veľa údajov, predsa je však z nich možné zostaviť aspoň jeho rámcovú biografiu.

    Zobraziť
  • 02. 27. 2012 Z cyklu Bankovky autor Ing. Lórant Kulík
    Neperforovaná je vzácna

    Dvetisíc korunovú poukážku v roku 1945 vydala Slovenská národná banka a platila od 24.8.1945 do 31.10.1945. Toto obdobie bolo veľmi krátke, bankovka obiehala iba 66 dní. Po uvedení do obehu banka poukážku preklasifikovala na bankovku. Na lícnej strane je uvedený nápis "Republika Československá", no napriek tomu platila len na území Slovenska. Vtedajšia doba bola zložitá a chaotická, čo sa odzrkadlilo aj na historickom vývoji 2000-korunovej bankovky.

    Zobraziť
  • 02. 15. 2012 Z cyklu Keltské mince autor PhDr. Eva Kolníková DrSc.
    Keltsko-dácka tetradrachma

    Z metrologického hľadiska minca napodobuje tetradrachmy ostrova Thasos a 1. macedónskeho okresu, razené podľa attického hmotnostného systému. Naznačuje to aj formálna stránka mince - jej miskovitá forma. Attický systém uplatňovala aj centrálna mincovňa Bratislavského oppida, cca v rokoch 70-40 pred Kr. (Kolníková 1998, 1-13). Napodobeniny thaských a macedónskych tetradrachiem sa vyskytujú najmä na území Sedmohradska, v čase osídlenia Dákmi (Chirilǎ/Mihǎescu 1969). Prostredníctvom Dákov, počas ich vojenských ťažení, sa dostali k strednému Dunaju, do bójskych oblastí (napr. zastúpenie v hromadnom náleze bratislavských mincí z Rece, okr. Galanta - Ondrouch 1964, č. 91).

    Zobraziť
  • 05. 12. 2011 Z cyklu Bratislavské mince autor Milan Burian
    Bratislavské mince Jozefa I.

    Ako deväťročný bol 9.12.1687 korunovaný svätoštefánskou korunou v bratislavskom Dóme svätého Martina na uhorského kráľa. Po smrti svojho otca Leopolda I. 5.5.1705 sa ujal vlády nad rakúskou monarchiou. Medzi jeho prvé opatrenia vo finančnej politike patrí aj obnovenie razby mincí v bratislavskej mincovni, ktoré bolo za vlády Leopolda I. v roku 1700 prerušené. Mincovňu viedol Christoph Sigmund Hunger v rokoch 1705-1709, neskôr Paul Wödrödy až do ukončenia činnosti mincovne v roku 1722 počas vlády Jozefovho brata Karola VI.

    Zobraziť
  • 08. 07. 2011 Z cyklu Kremnické medaily autor Mgr. Daniel Kianička, PhD.

    Tvorba razených medailí v Uhorsku bola inšpirovaná nielen staršími medailérskymi dielami zahraničného pôvodu, ale i mincovou tvorbou. Hoci sú medaily a mince veľmi príbuzné, čo sa týka základného výtvarného prevedenia i technológie výroby, medaily nikdy nemali platobnú funkciu. Boli to predmety s pamätným, dekoratívnym a symbolicko-magickým poslaním. Akýsi prechod medzi mincami a medailami tvoria tzv. guldinery. Boli to predchodcovia veľkých strieborných toliarových razieb. Napriek veľkým snahám sa ich však nikdy nepodarilo trvalejšie zapojiť do peňažného obehu. Využívané preto boli zrejme ako reprezentačné predmety či ako dary alebo umelecké predmety tezaurujúce drahý kov. Guldinery sa v Európe razili vo viacerých krajinách (Tirolsku, švajčiarsku, Sliezsku, Würtembersku atď.), medzi ktoré sa zaradilo aj Uhorsko s kremnickou mincovňou.

    Zobraziť
  • 06. 23. 2011 Z cyklu Kremnické medaily autor Mgr. Daniel Kianička, PhD.

    Vývoj medailérskeho umenia trval celé stáročia. K predchodcom medailí môžme rátať rôzne medailóny, gemy, kovania, malé rezbárske a kamenárske reliéfne diela. Medailérstvo ako špecializovaná výtvarná disciplína sa zrodilo v období renesancie. Ako prví začali tvoriť medaily, teda kovové reliéfne diela s námetmi koncentrovanými umne do malej plochy, umelci v renesančnom Taliansku. Odtiaľ sa medailérske umenie rozšírilo smerom na sever - do Francúzska, Nizozemska, nemeckých krajín, Rakúska, Čiech i Uhorska, ktorého súčasťou v tej dobe bolo i dnešné územie Slovenska. Typickým javom bolo, že mnohí talianski umelci usmerňovali a šírili umenie medailérstva aj za hranicami svojej domoviny. Takisto tomu bolo v Uhorsku. Talianské umelecké impulzy u nás paralelne posilňovali umelci z Rakúska, nemeckých krajín a Čiech. 1

    Zobraziť
  • 06. 16. 2011 Z cyklu Bratislavské mince autor Milan Burian

    Šesťgrajciare začal raziť Georgius Cetto v roku 1675 - pozná štyri razidlá tohto ročníka, na ukážku na obr. č.1, čo je však zaujímavé lícne razidlo bol použité aj v roku 1676. Najväčší počet šesťgrajciarov bol vyrazený v tomto roku - minimálne sa razilo sedemnástimi pármi razidiel . Zaujímavosťou je aj minca vyobrazená na obr. č.3, kde rubová strana je oproti lícnej pootočená o 180˚ ( toto je spôsobené vložením kolkov do valcov pri razbe pootočením o 180˚ oproti sebe, a keďže v tejto polohe boli zafixované, všetky mince z tohto páru razidiel boli takto razené ). Georgius Lippai razil v Bratislave len šesťgrajciare a aj to len v malom množstve v roku 1684 z dvoch razidiel ( obr. č. 4 a 5 ) a v roku 1685 len z jedného razidla ( obr. č. 6). Preto sú jeho mince pomerne vzácne.

    Zobraziť
  • 05. 21. 2011 Z cyklu Bratislavské mince autor Milan Burian

    V tejto časti sa budeme venovať najväčšiemu počtu razených mincí počas vlády Leopolda I. v Bratislavskej mincovni, a to trojgrajciarom alebo grošom. Georgius Cetto razil v Bratislave trojgraciare len v roku 1675. Poznám sedem typov razidiel tohto trojgrajciara, pričom väčšina má v líci na konci opisu malý krížik alebo hviezdičku viď. obr. č. 1. Výnimku tvorí trojgrajciar na obr. č.2, kde je vyobrazený ornament, ktorý je častejšie používaný najmä pri minciach vyšších nominálov.

    Zobraziť
  • 04. 21. 2011 Z cyklu Bratislavské mince autor Milan Burian

    Cisár Leopold I. bol pôvodne vedený na cirkevnú dráhu. Po náhlej smrti svojho brata Ferdinanda IV. ho dal jeho otec Ferdinand III. korunovať v Bratislave dňa 27.6.1655 na uhorského kráľa. Túto korunováciu nám pripomínajú štyri druhy korunovačných žetónov razených zo zlata a striebra. Po smrti svojho otca 2.4.1657 zdedil habsburskú monarchiu vo vojnách so švédskom, Francúzskom a Osmanskou ríšou. Vojna s Osmanskou ríšou donútila Leopolda I. obnoviť činnosť bratislavskej mincovne, ktorej úlohou bolo peniazmi zásobovať vojsko bojujúce s Osmanskou ríšou. Mincovňa nebola počas dlhej vlády Leopolda I. v nepretržitej činnosti, ale pracovala resp. mince razila v troch časových úsekoch a to v rokoch 1674-76, 1684-85 a 1695-1700. V každom časovom úseku pracovala pod vedením iného mincového majstra, ktorých mincová značka pozostávala z troch štítkov a to:

    Zobraziť

Celkovo 1 položiek 10 z 17

Strana:
  1. 1
  2. 2
© 2016 Macho & Chlapovič a.s. Všetky práva vyhradené.